Ľadová doba (veľká)

Ľadová doba je dlhé obdobie (trvajúce minimálne niekoľko desiatok miliónov rokov) v dejinách Zeme vyznačujúce sa (relatívne) väčším znížením teploty a s tým spravidla spojeným veľkým rozšírením plôch pokrytých ľadom a ľadovcami. Ak dochádza k rozšíreniu ľadov(cov), často sa hovorí aj o zaľadnení a myslí sa tým buď obdobie, alebo samotná ľadová pokrývka.

Veľké ľadové doby (modré štvorčeky) počas posledných 500 miliónov rokov

Najstaršie doklady veľkého zaľadnenia (ľadovcové výbrusy a morény) dokladajú ľadovú dobu v období okolo 2,3 miliárd rokov pred Kr. Nazývame ho Hurónske zaľadenie. Doložené je v Severnej Amerike a južnej Afrike.

Oveľa lepšie doložené je zaľadnenie pred 800 – 600 miliónmi rokov. Podľa teórie „Zem-snehová guľa“ vtedy trvalý oceánsky ľad siahal k alebo takmer k rovníku. Podľa niektorých názorov bol koniec tejto ľadovej doby príčinou tzv. kambrickej explózie.

Ďalšie ľadové doby sú uvedené v tabuľke. Súčasná paleogénno-neogénna ľadová doba sa začala asi pred 40 miliónmi rokov. Pred 2,588 miliónmi rokov sa pokles teplôt v priemere zintenzívnil, odvtedy hovoríme o štvrtohornom zaľadnení. V rámci štvrtohorného zaľadnenia sa relatívne prudko striedajú ľadové doby v užšom zmysle (trvajúce priemerne najprv 40 000 rokov, neskôr 100 000 rokov) s medziľadovými dobami – pozri ľadová doba (časť štvrtohôr).

Dnes známe veľké ľadové doby v dejinách Zeme