Železnica

Article on other languages:

del.icio.us del.icio.us
Digg Digg
Furl Furl
Reddit Reddit
Rojo Rojo
Add to OnlyWire
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Železnica pozri Železnica (rozlišovacia stránka).
Stephensonova "Rocket" 1829
Rušeň 498.022 na stanici Bratislava východ
Najrýchlejší (202,7 km/h) parný rušeň: A4 4468 LNER Mallard
Pancierový vlak vo Zvolene
Vlak s naklápacou skriňou Talgo III
Rušeň radu 770
Jeden z najrýchlejších (240 km/h) dieselových vlakov: Britská DMU HST/InterCity 125
Člen série najrýchlejšieho (357 km/h) radu rušňov: Rad 182 DB AG/ES 64 U/1216 ÖBB
nemecký ICE 3
Medzi najdlhšie vlaky pre cestujúcich patrí TGV Eurostar
Časť najrýchlejšieho (574,8 km/h) štandardného vlaku: TGV POS 4402 vystavený v Paríži po vytvorení rekordu
Transrapid pri testovaní na skúšobnom okruhu v Lathene, Nemecko
Najrýchlejší (581 km/h) vlak Maglev: Japonský MLX01 v Jamanaši

Železnica je druh pozemnej dopravy tovaru a osôb po umelej dopravnej ceste (železničná trať; spravidla koľaj) patrične vybavenej technickým zariadením, a to v miestnej aj diaľkovej preprave. „Železnica“ označuje aj železničnú trať alebo súbor činností a zariadení spojených so železničnou dopravou.

Vývoj železnice v 19. a dlho aj v 20. storočí bol ukazavateľ priemyselného rozvoja. Vozidlá železnice premávajú spravidla na železných kolesách po železných koľajniciach. Okolesenie na kolesách zabezpečuje, že vozidlá zostávajú na koľajniciach. Pohon vozidiel je daný rôznymi strojnými náhonmi vo vozidlách (motorový vozeň) alebo špeciálnymi hnacími vozidlami (rušeň) - v začiatkoch železnice sa používali najmä kone.

Obsah

Vynález a meno

Začiatok železnice sa udáva rokom 1804, vtedy dal Richard Trevithick do prevádzky prvú parnú lokomotívu, menom Invicta. Železnica vznikla spojením kolesovo-koľajnicovej techniky a strojového pohonu. Váha strojového pohonu a požiadavka hladkej trate si žiadali zaviesť železné koľaje namiesto dovtedy používaného dreva a kameňa pre kolesá a koľaje.

Z toho je odvodený názov. Zdôraznenie železa v názve je rozšírené v kontinentálnej Európe a v Latinskej Amerike, kým v Anglicku, v Holandsku a na severoamerickom kontinente prevláda označenie poďla koľajovej charakteristiky (Railway, Spoorweg, Railroad).

Míľniky železnice na Slovensku

Vozidlá

Železničný vlak je jeden alebo viacero za sebou napojených vozidiel.

Vlak s viacerými napojenými vozidlami je väčśinou ťahaný alebo tlačený rušňom. Motorový vozeň alebo motorový vlak má vlastný pohon, ktorý sa nachádza na začiatku alebo konci vlaku, alebo je umiestnený po celom vlaku.

Pozri tiež:

Železničná dráha

Pri bežnom koľajisku (železničný zvršok) sú koľaje upevnené v krátkom odstupe na krížovo uložené podvaly. Upevňuje sa rôzne (napr. klinom alebo sponou). Úlohou upevnenia je zabezpečenie rozchodu a zabránenie plávania koľají po dĺžke.

Podvaly sú z impregnovaného dreva a na hlavných tratiach z predpätého betónu. V menšom rozsahu sa používa aj oceľ (hlavne mimo Česko-Slovenska, u nás má nepriaznivý vplyv na funkciu koľajových obvodov).

Koľajová mriežka sa dáva do koľajového podkladu (zväčša štrk), ktoré zachytáva statické a mechanické zaťaženie a odvádza ho do hĺbky.

Pohon

Na začiatku bol pohon ťažnými zvieratmi (konská železnica), neskôr parnými strojmi, od roku 1879 elektrický pohon, od roku 1900 aj pohon Ottovými motormi - príp. dieselovými motormi a v modernej dobe aj turbínami.

Na hlavných tratiach a v husto obývaných oblastiach sa používa elektrický pohon, inde skôr dieselový pohon. Pri používaní dieselových motorov sa delí pohon podľa prenosu hnacej sily na diesel-elektrický , alebo diesel - hydraulický.

Bezpečnostné zariadenia

Hnacie vozidlá a železničné zariadenia majú bezpečnostné systémy, ktoré majú zabezpečiť bezpečnú prevádzku. K tomu patria najmä brzdné systémy a zabezpečovacie zariadenia. Súčasťami systémov zabezpečenia vlakov sú najmä návestidlá, vlakový zabezpečovač, bodové zabezpečovacie zariadenia a líniové zabezpečovacie zariadenia. Tieto systémy vo všeobecnosti nie sú medzinárodne štandardizované, aj preto sa často musí v hraničných staniciach prepriahať hnacie vozidlo (lokomotíva). Nový systém ETCS má byť európskym štandardom, jeho nasadzovanie na tratiach (okrem pomerne vysokých finančných nákladov vyžaduje aj výluku rekonštruovaného traťového úseku) je však zatiaľ veľmi pomalé.

Dĺžka železníc podľa krajiny

Prvých 15, Slovensko a susedné krajiny

Poradie. Krajina Dĺžka železníc (km) (dátum informácie)

  1. USA 194,731 (2002)
  2. Rusko 87,157 (2002)
  3. Čína 73,000 (2003)
  4. Kanada 64,994 (2002)
  5. India 63,518 (2002)
  6. Nemecko 45,514 (2002)
  7. Austrália 41,588 (2002)
  8. Argentína 34,463 (2002)
  9. Francúzsko 32,682 (2002)
  10. Brazília 31,543 (2002)
  11. Poľsko 23,420 (2002)
  12. Japonsko 23,168 (2002)
  13. Ukrajina 22,473 (2002)
  14. Južná Afrika 22,298 (2002)
  15. Mexiko 19,510 (2002)
  16. ....

...

...

...

Stanice a organizácia dopravy

Koľaje

Zoznam tratí

Hračky

Externé odkazy

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDeleznica“

This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.