Abeceda

Article on other languages:

del.icio.us del.icio.us
Digg Digg
Furl Furl
Reddit Reddit
Rojo Rojo
Add to OnlyWire
Pozri aj: Abeceda (Teória automatov).

Abeceda je úplná, štandardizovaná sada písmen – základných písaných symbolov – ktoré zhruba predstavujú fonémy hovoreného jazyka.

Tým sa abecedy odlišujú od iných systémov zápisu, kde základné písané symboly predstavujú buď slabiky (sylabáre) alebo myšlienkové pojmy (ideogramy).

Obsah

Názvy pre abecedu

  • Slovo abeceda je odvodené z názvov prvých štyroch písmen latinskej abecedy A, B (bé), C (cé), a D (dé).
  • V mnohých jazykoch sa pre abecedu používa slovo alfabeta odvodené z názvov prvých dvoch symbolov gréckej abecedy α (alfa) a β (beta).
  • Pre cyrilskú abecedu sa používa názov azbuka (азбука) odvodený z názvov prvých dvoch symbolov hlaholskej abecedy Obrázok:Abeceda-Hlaholika-AZ.png (az) a Obrázok:Abeceda-Hlaholika-BUKI.png (buki).
  • Pre arabskú abecedu sa používa názov abdžadía (ابجدية) podľa historického poradia prvých štyroch arabských písmen ا (alif), ب (bá), ج (džím), د (dál).

Abecedné druhy

  • Abeceda (alfabeta) má samostatné symboly (písmená) pre spoluhlásky aj samohlásky. Príkladom je latinská abeceda, grécka abeceda alebo cyrilská abeceda (cyrilika).
  • Abdžad má symboly len pre spoluhlásky. Takzvaný nepravý abdžad má okrem toho symboly aj pre niektoré samohlásky. Príkladom nepravého abžadu je arabská abeceda. Samotné slovo abdžad je odvodené z názvov prvých štyroch písmen arabskej abecedy (álíf), (bá), (džím) a (dál) podľa historického poradia.
  • Abugida (alfasylabár) má symboly len pre spoluhlásky so štandardnou samohláskou. Iné samohlásky nemajú samostatné písmeno ale sú naznačené úpravou týchto symbolov. Napríklad v abugide devanágarí, ktorá sa používa na zápis niekoľkých jazykov v Indii a Nepále, písmeno je symbolom slabiky pa. Ak sa k nemu pripíše znamienko zvané viráma, dostaneme spoluhlásku प् (p). Inou modifikáciou štandardného písmena sa zapíšu slabiky पु (pu), पे (pe) atď.

Radenie písmen v abecede

Jednotlivé písmená v konkrétnej abecede majú pevne stanovené poradie, v akom nasledujú za sebou. Vďaka tomu môže abeceda slúžiť na vytvorenie poradia položiek, ktoré obsahujú písmená. Toto poradie sa nazýva abecedné a používa na radenie rôznych zoznamov. Poradie písmen v dvoch jazykoch sa môže líšiť, aj keď používajú tú istú abecedu. Napríklad španielsky jazyk aj slovenský jazyk používajú rozšírenú latinskú abecedu, ale digraf CH sa v španielskej abecede radí C–CH–D a v slovenskej abecede H–CH–I.

V posledných rokoch vznikla iniciatíva Unicode, ktorej snahou je zoradiť väčšinu systémov zápisu používaných vo svete do jednej kódovej tabuľky.

Vzťah fonémy a grafémy

V každom jazyku môžu existovať všeobecné pravidlá, ktorými sa riadi vzťah medzi písmenami (grafémami) a zvukmi (fonémami), ale v závislosti od jazyka nemusia byť tieto pravidlá absolútne dodržiavané. V dokonalej fonologickej abecede zodpovedá jedna graféma práve jednej fonéme a naopak. Pisateľ vie napísať slovo podľa toho, ako sa vyslovuje a naopak čitateľ vie prečítať slovo podľa toho, ako je zapísané.

Jazyky sa však často vyvíjajú nezávisle od systémov ich zápisu a mnohé jazyky používajú systém zápisu, ktorý vznikol na zápis úplne iného jazyka. Súvis medzi písmenami a zvukmi býva porušený rôznymi spôsobmi:

  • Jazyk zapisuje fonému kombináciou viacerých grafém, nie len jednou. Vznikajú tak spojenia dvoch písmen zvané digrafy a spojenia troch písmen zvané trigrafy.
  • Jazyk zapisuje tú istú fonému dvomi rozličnými grafémami, alebo kombináciami grafém.
  • Jazyk zapisuje v slovách aj grafémy, ktorým vo vyslovenom slove nezodpovedá žiadna fonéma.
  • Výslovnosť jednotlivých slov sa môže meniť podľa prítomnosti okolitých slov vo vete.
  • Rozličné nárečia jazyka môžu vyslovovať rozlične fonémy v tom istom slove.

Zvuky reči všetkých jazykov sveta sa dajú zapísať pomerne malou univerzálnou sadou písmen. Štandardnou verziou takejto sady je medzinárodná fonetická abeceda.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.