Aktínium

Poll without page-refresh

Article on other languages:

	del.icio.us
	Digg
	Furl
	Reddit
	Rojo
	Add to OnlyWire

Aktínium je aj staršie pomenovanie pre prvok francium.

rádium ← aktínium → tórium

La
↑
Ac
↓
Ute

Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka

Všeobecne

Názov, Značka, Číslo

aktínium, Ac, 89

Séria

aktinoidy

Skupina, Perióda, Blok

3, 7, f

Vzhľad

strieborný

Atómová hmotnosť

(227) g·mol⁻¹

Elektrónová konfigurácia

[Rn] 6d¹ 7s²

Elektrónov na hladinu

2, 8, 18, 32, 18, 9, 2

Fyzikálne vlastnosti

Skupenstvo

pevné

Hustota (pri i.t.)

10 g·cm⁻³

Teplota topenia (tavenia)

(circa) 1323 K
(1050 °C, 1922 °F)

Teplota varu

3471 K
(3198 °C, 5788 °F)

Teplo vyparovania

14 kJ·mol⁻¹

Teplo tavenia

400 kJ·mol⁻¹

Tepelná kapacita

(25 °C) 27,2 J·mol⁻¹·K⁻¹

Atómové vlastnosti

Kryštálová štruktúra

kocková stenovo centrovaná

Oxidačné stupne

3 (neutrálny)

Elektronegativita

1,1 (Paulingova stupnica)

Ionizačné energie

1.: 499 kJ/mol

2.: 1170 kJ/mol

Atómový polomer

195 pm

Rôzne

Tepelná vodivosť

(300 K) 12 W·m⁻¹·K⁻¹

Registračné číslo CAS

7440-34-8

Vybrané izotopy

Hlavný článok: Izotopy aktínia
izotop	NA	t_1/2	ZM	ER (MeV)	PR
²²⁵Ac	syn	10 d	α	5,935	²²¹Fr
²²⁶Ac	syn	29,37 h	β^-	1,117	²²⁶Th
			ε	0,640	²²⁶Ra
			α	5,536	²²²Fr
²²⁷Ac	100%	21,773 r	β^-	0,045	²²⁷Th
²²⁷Ac	100%	21,773 r	α	5,042	²²³Fr

Referencie

Aktínium (actinium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ac a protónové číslo 89. Názov pochádza z gréc. slova aktinos - lúč. Objavené bolo v roku 1899 francúzskym chemikom André-Louis Debierneom v smolinci, nezávisle na ňom ho objavil aj nemec Friedrich Oskar Giesel v roku 1902. V čistom stave sa dá pripraviť redukciou flouridu aktinitého parami lítia pri teplote 1 100 až 1 300 °C.

Vlastnosti

Aktínium je kovový rádioaktívny prvok, v čistom stave striebristej farby. V dôsledku silnej rádioaktivity žiari v tme modrým svetlom. Chemicky sa podobá lantánu, ktorý sa v periodickej tabuľke nachádza nad ním.

Izotopy

V prírode sa vyskytuje ako ²²⁷Ac, okrem toho je známych ďaľších 36 izotopov. S polčasom rozpadu cez 21 rokov je izotop ²²⁷Ac zároveň aj najstabilnejší, za ním nasledujú ²²⁵Ac (10 dní) a ²²⁵Ac (29,37 hod). Najmenej stabilný je ²¹⁷Ac, ktorého polčas rozpadu je len 69 nanosekúnd.

Výskyt v prírode a použitie

Aktínum sa v stopových množstvách nachádza v uránových rudách, kde vyniká ako medzičlen rádioaktívneho rozpadu izotopu uránu ²³⁵U. Lepším zdojom aktínia je však neutrónové ožarovanie izotopu ²²⁶Ra v jadrovom reaktore. Aktínium sa používa ako zdroj neutrónov, izotop ²²⁵Ac v medicíne ako zdroj ²¹³Bi, prípadne ako agent v rádio-imunoterapii.