Pôvodne bolo Akvitánsko historické územie medzi Pyrenejami a riekou Garonnou. Najstarším známym obyvateľstvom boli kmene Iberov. V 6. a 5. stor. pred Kr. sa tu usadili Kelti. K Rímu bolo Akvitánsko pripojené roku 56 pred Kr. Caesarom. Za cisára Augusta sa stala rímskou provinciou, ktorá zaoberala takmer tretinu územia celej Galie. V rokoch 412-418 sa v Akvitánsku usadzovali kmene Vizigótov, ktorí tu založili Vizigótsku ríšu. V roku 507 bolo územie Akvitánska porazené a pripojené k Franskej riši kráľom Chlodovikom. Spojením s Gaskónskom sa vytvorilo Akvitánske vojvodstvo, ktoré bolo dlho najsilnejším vojvodstvo vo Franskej ríši. Jeho samostatnosť zrušil až Karol Veľký v roku 769, keď vojvodstvo spojil s ríšou a o niečo neskôr mu pridelil titul kráľovstva, na čele ktorého stal Ľudovít Pobožný. Po rozdelení Franskej ríše v roku 843 sa Akvitánsko, znova ako suverénne vojvodstvo, stalo súčasťou Západofranskej ríše (Francúzska).
Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.
1 vrátane Korziky | 2 presnejšie nie región ale Korzická územná správna korporácia | 3 je aj zámorská krajina v rámci Republiky | 4 je aj zámorská departementálna správna korporácia