Bulharčina

Article in other languages:

• Bulgaars
• Idioma bulgaro
• لغة بلغارية
• Búlgaru
• Bolqar dili
• Балгарская мова
• Български език
• বুলগেরীয় ভাষা
• Bulgareg
• Bugarski jezik
• Búlgar
• Lingua bulgara
• Bulharština
• Блъга́рьскъ ѩꙁꙑ́къ
• Полхар чĕлхи
• Bwlgareg
• Bulgarsk (sprog)
• Bulgarische Sprache
• Bulgarska rěc
• Βουλγαρική γλώσσα
• Bulgarian language
• Bulgara lingvo
• Idioma búlgaro
• Bulgaaria keel
• Bulgariera
• زبان بلغاری
• Bulgarian kieli
• Bulgare
• Bulgaro
• Bulgaarsk
• An Bhulgáiris
• Lingua búlgara
• Bulgeyrish
• בולגרית
• बुल्गारियन भाषा
• Bugarski jezik
• Bołharšćina
• Bolgár nyelv
• Բուլղարերեն
• Bahasa Bulgaria
• Bulgariana linguo
• Búlgarska
• Lingua bulgara
• ブルガリア語
• Basa Bulgaria
• ბულგარული ენა
• 불가리아어
• Zimanê bulgarî
• Bulgarek
• Lingua Bulgarica
• Bölgaars
• Lengua bulgara
• Bulgarų kalba
• Bulgāru valoda
• Болгар йылме
• Бугарски јазик
• Болгар хэл
• Bahasa Bulgaria
• Bulgaars
• Bulgarsk språk
• Bulgarsk
• Bulgar
• Болгайраг æвзаг
• Język bułgarski
• Lenga bùlgara
• Língua búlgara
• Bulgarya simi
• Limba bulgară
• Болгарский язык
• Bulgarie leid
• Bulgáriagiella
• Bugarski jezik
• Bulgarian language
• Bolgarščina
• Gjuha bullgare
• Бугарски језик
• Bulgariska
• Kibulgaria
• பல்கேரிய மொழி
• Забони булғорӣ
• ภาษาบัลแกเรีย
• Wikang Bulgaro
• Tok Balgeria
• Bulgarca
• بۇلغارىيە تىلى
• Болгарська мова
• Tiếng Bungary
• 保加利亚语
• Isi-Bulgaria

Bulharčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Bulharčina patri do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém), a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.

Abeceda a výslovnosť

Pôvodne bola bulharčina písaná hlaholikou, ktorá bola od 9. storočia nahradená cyrilikou. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes užívanej podoby.

Rozdiely bulharčiny v písme a výslovnosti od ruštiny:

• Е sa číta ako [e] a nie ako [je].
• Щ se číta ako [št] a nie ako [šč].
• Ъ označuje hrdelnú samohlásku [ă] - tzv. голям ер. Vyslovuje sa ako hrdelné nemé "a" až "e". Výslovnosť je podobná ako pri vyslovení skratky MDŽ po hláskach - [m(e) d(e) ž(e)]. Výsledný zvuk znie podobne ako nemé "e" v anglickom slove girl [g(e)rl]. V niektorých slovách sa vyslovuje ako ako slabé "a".

Samohlásky

• Bulharčina má šesť samohlások.
• Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky.
• Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.
• Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický.
• Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.

Spoluhlásky

• Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém.
• V bulharčine je pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’]
• Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор].
• Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.
• V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t.j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство].
• Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].

Prepis z bulharskej cyriliky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z bulharskej cyriliky do latinky

Morfologická charakteristika

Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:

• eliminácia skloňovania mien;
• vývin určitého člena s príponou;
• neprítomnosť neurčitku slovesa;
• zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
• rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Ohybné a neohybné slovné druhy

• ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
• neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
• gramatické kategórie

Podstatné mená

Určitý člen

мъж, мъжът, мъжа, мъжете

дъб, дъбът, дъба, дъбовете

учител, учителят, учителя, учителите

приятел, приятелят, приятеля, приятелите

жена, жената, жените

приятелка, приятелката, приятелките

море, морето, моретата

небе, небето, небесата

Tvorenie množného čísla

Mužský rod – jednoslabičné

Mužský rod – viacslabičné

Ženský rod

Stredný rod

Slovesá

Časovanie slovesa съм (byť) – prítomný čas

1. аз съм ja som
2. ти си ty si
3. той on

тя } e ona} je то ono

1. ние сме my sme
2. вие сте vy ste
3. те са oni, ony sú

Slovesné časy v bulharskom jazyku

Prítomný čas

Jednotné číslo Množné číslo

1. аз пиша ние пишем
2. ти пишеш вие пишете
3. той те пишат

тя } пише то

1. ja píšem my píšeme 2. ty píšeš vy píšete 3. on oni, ony píšu ona } píše ono

Budúci čas

1. аз ще пиша ние ще пишем
2. ти ще пишеш вие ще пишете
3. той те ще пишат

тя } ще пише то

1. ja budem písať my budeme písať 2. ty budeš písať vy budete písať 3. on oni, ony budú písať ona } bude písať ono

Aorist

1. аз писах ние писахме
2. ти писа вие писахте
3. той те писаха

тя } писа то

Imperfektum – пишех

Perfektum – писал съм

Pluskvamperfektum – бях писал

Predbudúci čas – ще съм писал

Budúci čas v minulosti – щях да пиша

Predbudúci čas v minulosti – щях да съм писал

Podmieňovací spôsob

1. бих писал бихме писали
2. би писал бихте писали
3. би писал биха писали

1. písal by som písali by sme 2. písal by si písali by ste 3. písal by písali by

Rozkazovací spôsob

Otázky

кой, коя, кое, кои (kto, ktorý, aký) какъв, каква, какво, какви (aký) чий, чия, чие, чии (čí) какво (čo) къде (kde, kam) кога (kedy) как (ako) защо (prečo) колко (koľko)

• Какво е това? Čo je to?
• Как се казваш? Как се казвате? Ako sa voláš? Ako sa voláte?
• Откъде си? Откъде сте? Odkiaľ si? Odkiaľ ste?
• Къде си (сте) роден (родена)? Kde si (ste) sa narodil/a (narodili)?
• Къде живееш? Къде живеете? Kde žiješ? Kde žijete?
• Как си? Ako sa máš?
• Какво учиш (учите)? Čo študuješ (študujete)?

História

Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:

• Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) vyskytlo sa v období medzi slovanskou invasiou u východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.

• Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.

• Stredoveká bulharčina (12. - 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.

• Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do dnes; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.

Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.

Vývin bulharskej abecedy

Hlaholika

Starobulharská cyrilika

Súčasná bulharská abeceda

Veľký jer [ъ] sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).

Zvláštnosti bulharskej gramatiky

Zvláštnostou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu. (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.

Základné frázy

Pozri aj

• Balkánska jazyková únia
• Bulharistika
• Literatúra Bulharska

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulharčina
• Wikislovník ponúka heslo slovníka Bulharčina

Externé odkazy

• Prehľad bulharskej gramatiky
• Štúdium bulharčiny online
• Materiály pre štúdium bulharčiny
• O bulharčine v databázi Ethnologue (po anglicky)
• Bulharsko-anglický / anglicko-bulharský slovník

Questions for article: bulharština základné frázy