Električková doprava v Košiciach

Súprava dvoch vozidiel typu T6A5 na obratisku Štadión lokomotívy

Schéma električkovej siete v Košiciach

Električka typu KT8D5R.N2 - Trieda SNP, Košice

Električka typu T3 na Južnej triede v Košiciach v MČ Barca

Električky typu T3 a T3Mod vo vozovni na Bardejovskej ulici

Električková doprava v Košiciach je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na Slovensku. Električková sieť má dĺžku 34 km.

Dejiny

Prvá polovica 20. storočia

V Košiciach sa MHD vyvíja už vyše 100 rokov. Prvým významným dátumom bol 14. november 1891, kedy bola sprevádzkovaná prvá linka konskej železnice zo železničnej stanice na Hlavnú ulicu. Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom Kassai közúti vasút, čo znamená Košické pouličné dráhy. Medzi rokmi 1896 a 1913 sa objavili i parné "električky". Skutočné, elektrické električky prišli tesne pred prvou svetovou vojnou, do ulíc prišli prvé vozidlá 18. februára 1914. Po vzniku ČSR sa prevádzkovateľ premenoval na Košické elektrické pouličné dráhy a pôvodné maďarské meno bolo zrušené.

Doba socializmu

Prevádzka sa v podstate v medzivojnovom období nevyvíjala, s nástupom maďarskej okupácie však došlo k zničeniu tratí, vozidiel, trolejového vedenia a vozovne. Po oslobodení v roku 1945 bola prevádzka opäť obnovená, nasadili sa vozidlá, ktoré neboli príliš poškodené. Dopravný podnik bol opäť premenovaný, nový názov mal podobu Mestské verejné podniky – doprava. Vzhľadom na rozširovanie siete začal byť zastaralý vozový park rýchlo obnovovaný, najprv električkami typu Ganz a neskôr aj z ČKD typmi T1 a T2. V 50. rokoch nastalo obdobie najväčšieho rozvoja. V roku 1964 vznikla rýchlodrážna trať do Východoslovenských železiarní (dnes U. S. Steel Košice, s.r.o.), súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy. Po uvedení rýchlodráhy do prevádzky sa dopravný podnik už teraz s názvom Dopravný podnik mesta Košíc rozhodol nakúpiť električky najrozšírenejšieho typu T3, ktoré sú v prevádzke dodnes a zrejme ešte nejaký čas ostanú. Najväčšou zaujímavosťou bolo ich prevádzkovanie v trojvozových súpravách, čo bolo v Česko-Slovensku raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, kedy sa budovali trate na husto obývané sídliská (Nové Mesto, Nad jazerom). Zároveň sa rušili romantické a rekreačné spojenia do Čermeľa a Ťahanoviec, kde nemali zachádzať železiarenské linky „R“. Ako posledná doposiaľ postavená je trať Alejová z roku 1989, ktorá podstatne vylepšila spojenie južnej a západnej časti mesta.

Zmeny v 90. rokoch

Takto systém fungoval až do roku 1996, kedy bol dopravný podnik po transformácii z roku 1994 na akciovú spoločnosť nútený zrušiť prevádzku trojvozových súprav z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Po páde komunizmu sa objavili aj električky typu KT8D5 a T6A5, avšak úroveň celej prevádzky začala upadať. Dôvodom boli nižšie dotácie kvôli prevodu všetkých nákladov zo štátu na mesto, čo spôsobilo i zvýšenie cestovného. Nedostatok prostriedkov sa prejavil aj na niektorýcn vozidlách, z ktorých boli odstránené napríklad cúvacie kontrolky z predných vozov súprav a reflektory so zkradlami zo zadných, z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách býva vymontované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepojadnými a slúžia ako vlečné vozne.

Súčasnosť

Dopravný podnik mesta Košice v súčasnosti prevádzkuje vyše 120 električiek na 16 linkách, z toho 30 električiek typu T6A5, 19 typu KT8D5 a cca 75 typu T3 (z toho v premávke asi 50). V posledných rokoch sa stáva obľúbeným krokom odpredaj vozidiel do iných miest, takto sa DPMK zbavil 21ks vozňov KT8D5 .

Väčšina vozidiel a tratí je v zlom technickom stave, ktorý by sa mal v budúcnosti radikálne zlepšiť, inak dôjde k zastaveniu premávky. V súčasnosti sa však trate nerekonštruujú (opravujú sa len krátke úseky tratí v havarijnom stave). Prakticky jedinou prebiehajúcou zmenou je modernizácia vozidiel typu KT8D5 na typ KT8D5R.N2 s vložením stredného nízkopodlažného článku (v súčasnosti v prevádzke 9 ks).

Väčšina električiek bola dodaná so štandardnou výbavou a väčšina z nich tak jazdí dodnes (2007). Na električkách typu T6A5 boli vymenené automatické spriahadlá za klasické pražské (ako vo vozidlách typu T3), okrem trvalo spojených súprav, kde majú medzi sebou vozne stále automatické spriahadlo. 6 kusov električiek KT8D5 prešlo rekonštrukciou na KT8D5R.N2 a niekoľko električiek T3 bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ T3Mod, ktorý, ale nie je v prevádzke pre nevyhovujúci výzbroj, ktorá sa má vymeniť do konca roka 2008.

Zaujímavosťou bola jazda súprav T6A5 a KT8D5 s odberom prúdu zadným zberačom (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu T6A5), z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek nie je pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave je ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá sú po prehliadkach alebo opravách vypravované v nie práve najkrajšom zeleno-bielom nátere, alebo majú celovozové reklamy či pozostatky po nich.

Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle, 30 večer). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Nad jazerom - centrum, Nad jazerom - Nové Mesto a Komenského - centrum, všade inde sú iba doplnkom pri početných košických autobusových linkách. Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej košickej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.

Budúcnosť

V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) má dôjsť k prepojeniu električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' bude využívať moderné vlakové jednotky jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z Prešova pôjde na hlavnú stanicu, Námestie maratónu mieru, Kuzmányho ulicu a pokračovať bude až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého budú viaceré linky premávať na smery priemyselný park Kechnec, Moldava nad Bodvou, či Čaňa. Pre regio-električky sa plánuje nové depo v priestore bývalej magnezitky.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električková doprava v Košiciach

Pozri aj

• Košická rýchlodráha
• Trolejbusová doprava v Košiciach

Externé odkazy

• Stránka zameraná na MHD v Košiciach, vrátane električiek
• KORID - Projekt integrovaného dopravného systému koľajovej osobnej dopravy v Košickom regióne