Article on other languages:
- Frans
- Französische_Sprache
- ፈረንሳይኛ
- Idioma_franzés
- Frencisc_sprǣc
- لغة_فرنسية
- ܠܫܢܐ_ܦܪܢܣܝܐ
- Francés
- Fransız_dili
- Франк_теле
- Französische_Sproch
- Pranses
- Французская_мова
- Френски_език
- Faransekan
- ফরাসি_ভাষা
- Galleg
- Francuski_jezik
- Francès
- Huák-ngṳ̄
- Prinanses
- Lingua_francese
- ᐅᐱᔥᑎᑯᔮᐅᐊᔨᒧᐎᓐ
- Frenk_tili
- Francouzština
- Франкі́искъ_ѩꙁꙑ́къ
- Франци_чĕлхи
- Ffrangeg
- Fransk_(sprog)
- Französische_Sprache
- Franski
- Francojska_rěc
- ފަރަންސޭސި
- Fransegbe
- Γαλλική_γλώσσα
- Francês
- French_language
- Franca_lingvo
- Idioma_francés
- Prantsuse_keel
- Frantses
- Luenga_francesa
- زبان_فرانسوی
- Ranskan_kieli
- Franskt_(mál)
- Français
- Francês
- Lenghe_francese
- Frânsk
- Fraincis
- 法語
- Frangais
- Lingua_francesa
- 𐍆𐍂𐌰𐌽𐌺𐌰𐍂𐌰𐌶𐌳𐌰
- Frangish
- Fap-vùn
- ‘Ōlelo_Palani
- צרפתית
- फ़्रांसिसी_भाषा
- Francuski_jezik
- Francošćina
- Lang_franse
- Francia_nyelv
- Ֆրանսերեն
- Lingua_francese
- Bahasa_Perancis
- Pagsasao_a_Frances
- Franciana_linguo
- Franska
- Lingua_francese
- ᐅᐃᕖᑎᑐᑦ/uiviititut
- フランス語
- fasybau
- Basa_Prancis
- ფრანგული_ენა
- Kifalanse
- ភាសាបារាំង
- ಫ್ರೆಂಚ್_ಭಾಷೆ
- 프랑스어
- Franzüüsėsh_(Shprooch)
- Zimanê_fransî
- Франция_кыв
- Frenkek
- Lingua_Francogallica
- Lingua_Fransesa
- Franséisch
- Frans
- Lengua_françèise
- Falansé
- ພາສາຝະລັ່ງ
- Prancūzų_kalba
- Franču_valoda
- Кранцонь_кяль
- Fiteny_frantsay
- Француски_јазик
- ഫ്രഞ്ച്_ഭാഷ
- Франц_хэл
- फ्रेंच_भाषा
- Bahasa_Perancis
- Francitlahtōlli
- Lengua_franzese
- Franzöösche_Spraak
- फ्रान्सेली_भाषा
- Frans
- Fransk_språk
- Fransk
- Fransum
- Fraunceis
- Dáághahii_bizaad
- Francés
- Францусаг_æвзаг
- Język_francuski
- Lenga_fransèisa
- فرانسوي
- Língua_francesa
- Phransya_simi
- Lingua_franzosa
- Limba_franceză
- Французский_язык
- Limba_frantzesa
- Lingua_francisa
- French_leid
- Fránskkagiella
- Francuski_jezik
- French_language
- Francoščina
- Gjuha_frënge
- Француски_језик
- SíFulentji
- Se-french
- Franska
- Kifaransa
- Francusko_godka
- பிரெஞ்சு_மொழி
- Забони_фаронсавӣ
- ภาษาฝรั่งเศส
- Frantsuzça
- Wikang_Pranses
- Tok_Pranis
- Fransızca
- Reo_farāni
- Французька_мова
- فرانسیسی_زبان
- Fransuz_tili
- Łéngoa_fransexe
- Tiếng_Pháp
- Francès
- 法文
- פראנצויזיש
- 法语
- SiFulentshi
 |
del.icio.us |
 |
Digg |
 |
Furl |
 |
|
 |
Rojo |
| Add to OnlyWire |
| Francúzština (Français) |
|
|---|---|
| Štáty | Francúzsko, Kanada, Belgicko, Švajčiarsko, Spojené štáty (Louisiana), Haiti, Kongo (býv. Zair), Madagaskar, Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Burkina Faso, Mali, Senegal, Rwanda, Burundi, Togo, Stredoafrická republika, Kongo, Gabon, Komory, Džibutsko, Maurícius, Seychely |
| Región | Afrika, Európa, Amerika |
| Počet hovoriacich | 77 miliónov (128 miliónov ako druhý jazyk) |
| Poradie | 11 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky Italické jazyky |
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko, Kanada a 21 ďalších krajín |
| Regulátor | Académie française (Francúzska akadémia) |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | fr |
| ISO 639-2 | fre (B)/fra (T) |
| ISO 639-3 | fra |
| SIL | FRN |
| Wikipédia | |
| Adresa | fr.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipédie, L'encyclopédie libre |
|
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov |
|
| Základné frázy jazyka Francúzština | ||||
|---|---|---|---|---|
| Áno | Oui | |||
| Nie | Non | |||
| Možno | Peut-être | |||
| Ahoj | Salut | |||
| Dovidenia | Au revoir | |||
| Ďakujem | Merci | |||
| Prepáčte | Excusez-moi | |||
| Hovoríš po francúzsky? | Parlez-vous français? | |||
| Ľúbim Ťa | Je t'aime | |||
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | ||||
|
||||
Francúzština je románsky jazyk, ktorým sa hovorí najmä vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku, Kanade a v rozvojových krajinách v Afrike.
Obsah |
Pôvod
Prvopočiatky vývoja francúzštiny ako románskeho jazyka sú spojované s postupným prenikaním rímskeho cisára Júlia Caesara do Galie v rokoch 58 pred n.l. až 52 pred n.l. Rimania so sebou priniesli svoj talent pre správu územia a ako víťazi sa ujali administratívy v krajine. Úradným jazykom sa stala latinčina (najmä vo forme hovorenej vulgárnej latinčiny). Pôvodné keltské obyvateľstvo sa snažilo jazyk svojich dobyvateľov naučiť, pretože im umožňoval dostať sa na dobre platené a rešpektované pozície úradníkov a takisto získať status rímskeho občana.
Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, a to prevažne v hovorenej podobe na vidieku, ale aj v mestských domácnostiach.
Tento proces, ktorý sa označuje ako romanizácia, prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. Tzv. provençal, nárečie kraja Provence, je svojou výslovnosťou veľmi podobné taliančine.
Obdobie Germánov
Germáni prenikali na galské územia v neskorom staroveku. Vulgárna latinčina sa postupne vytráca a prežíva iba vo forme latinčiny klasickej, ktorá sa stala od roku 313 vyhlásením Milánského ediktu jediným jazykom bohoslužieb.
Krajina je relatívne roztrieštená a vyvíjali sa miestne nárečia (patois), z ktorých najvýznamnejšie je nárečie 'Île-de-France. Postupne sa utvárajú tri hlavné jazykové oblasti:
- Nárečie severu krajiny – la langue d'oi"l, označované podľa toho, že ano (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oi"l.
- Nárečie juhu krajiny - la langue d'oc, označované podľa toho, že ano (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oc. Nepatrí vlastne do francúzštiny, jazykoveda ho považuje za samostatný románsky jazyk, okcitánštinu?.
- Nárečie frankoprovensálske - les patois francoprovençals, vo východnej oblasti, v okolí miest Lyon, Ženeva a Grenoble.
Vplyv germánskych jazykov na francúzštinu
- Vznik tzv. h aspiré (nemé h), ktoré má vplyv na viazanie slov. Zatiaľ čo v germánskych jazykoch sa hláska 'h' vyslovuje, vo francúzštine tomu tak nie je.
- Vzniká charakteristický prízvuk francúzštiny (accent pointu), väčšinou na koncovej slabike slova. Pretože v germánskych jazykoch je prízvuk na prvej slabike, došlo k redukcii výslovnosti koncových slabík v pôvodných latinských slovách.
- V románskych jazykoch je prídavné meno umiestené väčšinou za podstatným menom. Vďaka vplyvu germánskych jazykov možno niektoré krátke prídavné mená vo francúzštine nájsť pred podstatným menom (napr. un petit garçon).
Obdobie šírenia kresťanstva
V roku 496 si franský kráľ Chlodovik berie za ženu burgundskú kňažnú Klotildu a preberá aj jej katolícku vieru. Tak sa katolícke kresťanstvo stáva oficiálnym náboženstvom Franskej ríše. Znovu sa vracia vplyv latinčiny, ktorá sa vyvíja do rôznych nárečí.
Francúzština vo svete
Z francúzštiny pochádza veľká časť medzinárodných slov – až 70% slov v dnešnej angličtine má francúzsky (a sprostredkovane cez francúzštinu vlastne latinský) pôvod. Francúzština je medzinárodným diplomatickým jazykom, komunikačným jazykom EÚ, NATO, OSN a ďalších podobných organizácií, dnes je však vytlačovaná angličtinou, vďaka ktorej jej význam upadá (napriek snahe francúzskej vlády podporovať šírenie jazyka v zahraničí).
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francúzština
Wikislovník ponúka heslo slovníka Francúzština
