Jazyková rodina

Poll without page-refresh

Article on other languages:

	del.icio.us
	Digg
	Furl
	Reddit
	Rojo
	Add to OnlyWire

Jazyková rodina je zoskupenie prvotne, čiže (fylo)geneticky, čiže svojim pôvodom, príbuzných jazykov.

Obsah

1 Charakteristika
2 Aktuálne najbežnejšie delenie
3 Pozri aj

Charakteristika

Jazyková rodina je inými slovami súbor všetkých jazykov, ktoré pochádzajú z ich spoločného prajazyka. Tento prajazyk už dnes nemusí existovať, alebo byť známy, často ho však možno rekonštruovať (napr. praindoeurópsky jazyk).

Pojem sa v užšom zmysle používa len pre (všeobecne uznávané a "základné") „najvyššie“ takéto zoskupenia, pričom zoskupenia, z ktorých pozostávajú alebo do ktorých sú združené, majú potom iné označenie. Mnohí autori však pojem používajú aj pre rôzne úrovne zoskupení (napr. aj pre indoeurópske jazyky aj pre ich časť slovanské jazyky), takže v tomto zmysle pojem nemožno chápať prísne. Bežné názvy stupňov genetických zoskupení jazykov sú (zhora nadol):

makrofyla
fyla (nadrodina, makrorodina)
rodina
jazyková vetva (podrodina)
skupina
podskupina
komplex
jazyk
nárečie

Akýmsi „opakom“ jazykovej rodiny je jazykový zväz, čo je skupina druhotne, čiže v dôsledku svojej blízkej geografickej polohy, príbuzných jazykov. Napr. slovenčina patrí do stredoeurópskeho jazykového zväzu (spolu s nemčinou, češtinou a maďarčinou). U mnohých príbuzných jazykov je ťažko rozlíšiť, či ide o jazykovú rodinu alebo len jazykový zväz.

Aktuálne najbežnejšie delenie

Nasleduje prehľad „základnej“ úrovne genetických jazykových zoskupení (spravidla označovaných ako jazykové rodiny, ak nie je uvedené inak), ako aj izolovaných jazykov (teda takých, ktoré nepatria do žiadnej vyššej genetickej skupiny) a neklasifikovaných jazykov. Prehľad pokrýva všetky známe jazyky (s výnimkou niekoľkých vymretých jazykov).

V prípade indiánskych jazykov a papuánskych jazykov, čo sú skupiny, ktoré takmer isto nemožno považovať za genetické zoskupenia (teda za jazykové rodiny), treba zoznamy vlastných jazykových rodín z dôvodu ich veľkého počtu a spornosti hľadať v príslušných článkoch.

Fylogenetické skupiny (jazykové rodiny)

africké jazyky v užšom zmysle (t.j. jazyky Afriky iné ako semitsko-hamitské, austronézske či indoeurópske) – len kolektívne pomenovanie, nie rodina:
- nigersko-kordofánske jazyky – existencia skupiny sporná:
  - nigersko-konžské jazyky (354 mil)
  - kordofánske jazyky – pre zástancov neexistencie nigersko-kordofánskej skupiny patria do nigersko-konžských jazykov
- nílsko-saharské jazyky (34 mil) – považované niektorými len za jazykový zväz, vnútorné členenie veľmi sporné
- khoisanské jazyky (385 tis.) – považované niektorými len za jazykový zväz
altajské jazyky - existencia rodiny je sporná, často považovaná len za jazykový zväz; niekedy zahŕňajú aj kórejčinu, japonské jazyky, ainčinu a niektoré iné jazyky; možno súčasť uralsko-altajských jazykov³, ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov¹⁰:
- turkické jazyky (=turkské jazyky, turecké jazyky, zast. turkotatárske jazyky) (150 mil)
- mongolské jazyky (6,6 mil)
- mandžusko-tunguzské jazyky (~100 tis.)
andamanské jazyky (500) – slabo preskúmaná, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov⁴- každopádne sú zrejme príbuzné s časťou papuánskych jazykov
austrálske jazyky (< 40 tis.; existencia tejto rodiny je najnovšie podľa R.M.W. Dixona 2002 nedokázateľná) - najväčšia sem patriaca skupina/rodina sú pama-nyungské jazyky
austroázijské jazyky (95 mil.) – ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi (austrické jazyky⁶)
austronézske jazyky (296 mil.) – starší názov malajsko-polynézske jazyky sa dnes používa len pre časť týchto jazykov; niekedy považované za príbuzné a thajskými jazykmi alebo japonskými jazykmi, ojedinele s indoeurópskymi alebo s austroázijskými jazykmi (austrické jazyky⁶)
drávidské jazyky (220 mil) – možno príbuzné s uralskými jazykmi ; a/alebo s elamčinou (tzv. elamo-drávidské jazyky)
churritsko-urartské jazyky – slabo preskúmaná, vymretá, patrí sem len churritčina a urartčina; ojedinele považované za súčasť tzv. ibero-kaukazských jazykov² alebo alarodských jazykov⁷
indiánske jazyky - len kolektívne pomenovanie pre početné jazykové rodiny, nie jazyková rodina v pravom slova zmysle; vnútorné členenie maximálne sporné; pre veľký počet sem patriacich rodín je ich zoznam uvedený pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky (čo sú takisto kolektívne pomenovania); pozri aj amerindiánske jazyky
indoeurópske jazyky (=zast. indogermánske jazyky ) (2.650 mil) – ojedinele považované za súčasť tzv. eurázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov ¹⁰ alebo indouralských jazykov ⁹ alebo za príbuzné austronézskych jazykov
japonské jazyky (japonsko-rjúkjuské jazyky) (126 mil.) – možno príbuzné s altajskými jazykmi, alebo prípadne s austronézskymi jazykmi; ojedinele považovaná za súčasť eurázijských jazykov¹:
- japončina (resp. japonské jazyky v užšom zmysle)
- rjúkjuština (resp. rjúkjúske jazyky) – často považovaná/é za nárečie japončiny (a potom je japončina izolovaný jazyk)
kaukazské jazyky (6,26 mil) – existencia rodiny je čiastočne sporná; ojedinele považované za súčasť tzv. ibero-kaukazských jazykov²::
- kartvelské jazyky (=juhokaukazské jazyky, gruzínske jazyky)
- severokaukazské jazyky – veľmi sporná skupina; ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵:
  - abcházsko-adygské jazyky (=[severo]západné kaukazské jazyky, pontské jazyky, čerkeské jazyky)
  - nachsko-dagestanské jazyky (=[severo] východné kaukazské jazyky, kaspické jazyky, dagestánske jazyky) – ojedinele považované za súčasť alarodských jazykov⁷
miaosko-jaoské jazyky (6,3 mil) – slabo preskúmané
paleoázijské jazyky (=paleosibírske jazyky) – spravidla chápané len ako kolektívne pomenovanie; aj rozsah skupiny je pomerne sporný:
- palaeoázijské jazyky v užšom zmysle:
  - čukotsko-kamčatské jazyky (=paleoázijské jazyky v najužšom zmysle) - ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
  - nivština (=nivchčina, zast. giliacky jazyk) (388) – izolovaný jazyk, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov¹
  - jenisejské jazyky (616) - ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵
  - jukagirsko-čuvanské jazyky (604) - ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
- eskimácko-aleutské jazyky (<100 tis.) - ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
- ainčina (40) – často považovaná za izolovaný jazyk alebo skupinu jazykov, ojedinele považovaná za príbuznú a altajskými jazykmi alebo za súčasť euroázijských jazykov¹:
papuánske jazyky - existencia skupiny je sporná, takisto jej vnútorné členenie; ojedinele považované za súčasť tzv. indo-pacifických jazykov⁴
semitsko-hamitské jazyky (=afroázijské jazyky) (347 mil)
sinotibetské jazyky (=sino-tibetské jazyky, zast. čínsko-tibetské jazyky) (1.300 mil) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵
tasmánske jazyky – vymreté; možno súčasť austrálskych jazykov, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov⁴
thajské jazyky v širšom zmysle (=thajsko-kadajské jazyky, tai-kadai) (83 mil) –niekedy zaraďované do sinotibetských jazykov, alebo do/ako príbuzné s austroázijskými jazykmi, alebo ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi
tyrrhenské jazyky(=egejské jazyky) – vymreté, hypotetická skupina, pozri dole
uralské jazyky (24 mil) – možno súčasť uralsko-altajských jazykov³, ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov ¹⁰ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸ alebo indouralských jazykov⁹

Neklasifikované jazyky a izolované jazyky (izolované vzhľadom na vyššie uvedené rodiny)

Európa a Ázia

Mediteránne jazyky

Mediteránne jazyky (=stredozemské jazyky) je tradičný kolektívny názov pre neznáme neindoeurópske jazyky raného Stredomoria:

východomediteránna podskupina, napr:
apeninská podskupina, napr.:
- tyrrhenské jazyky (=egejské jazyky) - niekedy sa sem zaraďuje aj východomediteránna podskupina:
  - etruština – ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov¹
  - rhaetčina (rétčina)
  - lemnoský jazyk
- ligúrčina
pyrenejská podskupina, napr.:
- baskičtina
- iberčina
- južnoluzitánske nápisy v Portugalsku
- tarteština (tartesský jazyk)

Ostatné

aariya [-angl. pravopis] (India)
ainčina – pozri paleoázijské jazyky vyššie
andh (80 tis.) - India
baskičtina (670 tis.) – zároveň posledný živý zástupca tzv. mediteránnych jazykov (pozri dole); početné návrhy rôznych príbuzností
bhatola - India
buriština (=burušaski) (100 tis.)
elamčina – vymretý, možno príbuzný s drávidskými jazykmi (tzv. elamo-drávidské jazyky)
gutejčina - jazyk Gutejcov, vymretý
chak [-angl. pravopis] - Mjanmarsko
chatijčina (=chattijčina, chattčina, protochetitčina) – vymretý, ojedinele považovaný za súčasť tzv. ibero-kaukazských jazykov²
japončina – pozri japonské jazyky vyššie
kárčina - Anatólia oblasť Efezu, pred 1 stor. po Kr., vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
kaskština - jazyk severovýchodnej Anatólie, 2-3. tis. pred Kr. okolo Kasku, vymretý
kassitčina - jazyk Kassitov, vymretý
kimerčina - jazyk Kimerov, vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk
kórejčina (78 mil) – možno príbuzná s altajskými jazykmi, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo čiastočne jazykov Pujo¹¹
kusunda – vymretý, spravidla zaraďovaný medzi sinotibetské jazyky
majhvar (=manjhi, manjhia, majhwar) - India
malakhel - Afganistan; možno zhodný s órmurčinou
jazyk kultúry Mohendžo Daro a Harappa v údolí Indu - vymretý
mukha-dora - India; možno drávidský jazyk
ná-meo - Vietnam
nivština – pozri paleoázijské jazyky vyššie
pisidčina - Anatólia, pred 1. stor. po Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
sidetčina - Anatólia, 3-2. stor. pred Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
sumerčina - vymretý
warduji – Afganistan; asi západný dialekt farsí
wa-siang-chua (=waxianghua) - Čína

Afrika

bung (=boung) – Kamerun, asi nigersko-konžský jazyk
?Hõa – novo objavený jazyk
hwla (32 tis.) - novo objavený jazyk, asi nigersko-konžský jazyk
hadza – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky
imeraguen – Mauritánia, novo objavený jazyk, asi semitský
kara – Stredoafrická republika (nie je zhodný s jazykom kara v Sudáne)
kujarge -Čad
laal – Čad, možno nigersko-konžský jazyk
lufu – Nigéria
luo – Kamerun, vymretý
mawa – Nigéria; nie je zhodný s jazykom mawa v Čade
meroejčina - jazyk sudánskej civilizácie asi 300 pred Kr.-100 po Kr.; vymretý, možno patrí do nílsko-saharských jazykov
nahalčina – spravidla zaraďovaný medzi austroázijské jazyky
oropom (=oworopom, oyoropom, oropoi) – vymretý, Uganda, Keňa
pré (=blé) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžské jazyky
rer bare (=rerebere, adona) – Etiópia, vymretý
sandawe - spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky
shabo (=mikeyir) [-anglický pravopis]– novo objavený jazyk, možno patrí do nílsko-saharských alebo do omotských jazykov
yauma - Angola
weyto – Etiópia, vymretý
yeni – Kamerun, vymretý

Amerika

Izolované či neklasifikované jazyky Ameriky (sú izolované preto, lebo „indiánske jazyky“ nie sú ozajstná rodina) sú uvedené pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky ako jazyky izolované vo vzťahu k týmto skupinám.

Austrália a Oceánia

Izolované či neklasifikované jazyky Austrálie existujú len, ak sa „austrálske jazyky“ resp. „papuánske jazyky“ nepovažujú za jazykové rodiny. Takéto jazyky sú uvedené ako jazyky izolované vo vzťahu k rodine austrálske jazyky resp. k rodine papuánske jazyky pod austrálske jazyky a papuánske jazyky

Iné

Poznámky pod čiarou

(¹)eurázijské jazyky (návrh Greenberg 2000) = etruština + indoeurópske + uralské a jukagirské + altajské + kórejčina a japončina a ainčina + nivština + čukotsko-kamčatské jazyky +eskimácko-aleutské jazyky

(²)ibero-kaukazské jazyky (návrh)= kaukazské + chattčina + churritsko-urartské

(³)uralsko-altajské jazyky (dnes sporná „rodina“, zrejme skor jazykový zväz) = uralské + altajské

(⁴)indopacifické jazyky (návrh) = papuánske + andamanské + tasmánske

(⁵)dene-kaukazské jazyky (návrh) = sinotibetské + severokaukazské +jenisejské + na-dené (na dené je najväčšia rodina severamerických indiánskych jazykov)

(⁶)austrické jazyky (návrh) = austroázijské + austronézske

(⁷)alarodské jazyky (návrh) = churritsko-urartské + nachsko-dagestanské

(⁸) uralsko-sibírske jazyky (návrh) = uralské + jukagirské + čukotsko-kamčatské + eskimácko-aleutské (porov. euroázijské jazyky)

(⁹) indouralské jazyky (návrh) = indoeurópske + uralské

(¹⁰) nostrické jazyky (návrh) = indoeurópske + uralské + altajské (+ u niektorých autorov aj niektoré z nasledujúcich: semitsko-hamitské + drávidské + kartvelské + zriedka aj: sumerčina, elamčina, etruština, eskimácko-aleutské a i.) (porov. euroázijské jazyky)

(¹¹) jazyky Pujo (návrh) = japonské jazyky + jazyky bývalých kórejských ríší Pujo (Buyeo, Puyŏ, Fuyu) + Kogurjo (Goguryeo) + Pekče (Baekje)

Pozri aj

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Jazykov%C3%A1_rodina“

Kategórie: Jazykoveda | Jazyky

This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.