Kysucko-oravská lesná železnica

del.icio.us del.icio.us
Digg Digg
Furl Furl
Reddit Reddit
Rojo Rojo
Add to OnlyWire
Kysucko-oravská lesná železnica po prepojení v roku 1926

Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ) patrila medzi najvýznamnejšie lesné železnice na Slovensku. Vznikla v roku 1926 spojením už existujúcej kysuckej a oravskej lesnej železnice s rozchodom 760 mm, ktoré boli vybudované v rokoch 19151918.

Obsah

Vznik

Najvyšší bod železnice - úvrať v sedle Beskydu

Kysucká lesná železnica viedla Bystrickou dolinu a spájala Oščadnicu s dolinou Chmúra v chotári obce Nová Bystrica, časť Vychylovka. Bola postavená rakúskou firmou Aktiengesellschaft fūr Mūhlen und Holzindustie a mala dĺžku 29 km. Oravskú lesnú železnicu postavil Oravský komposesorát. Hlavná trasa mala dĺžku 22,6 km, viedla z drevoskladu v Lokci a končila v chotári obce Erdútka (dnes Oravská Lesná). Doprava dreva z Lokce do Kráľovian sa však musela uskutočňovať plťami alebo povozmi čím sa cena dreva predražovala. Preto Oravský komposesorát v rokoch 1925 - 1926 vybudoval spojovaciu železnicu s dĺžkou 10,5 km, ktorá spojovala oravskú a kysuckú lesnú železnicu. Trať viedla z lokality Gontikula do Chmúry pričom najvyšší bod 939 metrov dosiahla v sedle Beskydu. Náročný bol najmä úsek na Kysuckej strane, kde trať prekonáva na krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou 1,5 km) prevýšenie 217 metrov. Projektant (ružomberská firma Dipl. Ing E. a L. Gál) problém vyriešila vložením 3 hrotových úvratí do trate, ďalšie dve vznikli v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo. V úvratiach vlak menil smer jazdy, lokomotíva súpravu striedavo tlačila a ťahala (rušeň bol umiestnený spravidla v strede vlaku).

Prevádzka

Rušeň U45.9 vyrobený firmou MÁV v roku 1916. Rušeň slúžil od roku 1916 na oravskej lesnej železnici, po oprave bol v prevádzke HLÚŽ do roku 1999. V zime 2007 bola lokomotíva prevezená na opravu do Vrútok

Po vybudovaní spojovacieho úseku bola dĺžka hlavnej trate z Oščadnice do Lokce 61km. Na hlavnú trať naväzovali početné odbočky, ktoré umožňovali ťažbu dreva v menších dolinách. Spolu s nimi mala kysucko oravská lesná železnica v čase najväčšieho rozmachu koncom 20-tych rokov dĺžku 110 km.

Železnica slúžila prakticky výlučne na dopravu dreva. Pohon zabezpečovali parné lokomotívy vyrobené lokomotívkami MÁV, Henschel, Orenstein und Kopel, ČKD, Kraus s a ďalšími. Začiatkom 60-tych rokov ich plne nahradili motorové rušne výrobcov Deutz, Stavostroj či Rába Györ. V úseku Oščadnica-Chmúra bola maximálna povolená rýchlosť 12 km/h, v úseku Chmúra-Gontkula 8 km/h, a v úseku Gontkula-Lokca 15 km/h.

V zime 1945 bola trať poškodená partizánmi, ktorí chceli zabrániť jej využitiu okupačnými jednotkami fašistického Nemecka [1].

Organizácia prevádzky bola až do roku 1949 rozdelená dve časti: správa kysuckého úseku (Oščadnica-Chmúra) mala sídlo v Starej Bystrici, správa pôvodnej oravskej časti sa nachádzala v Lokci; neskôr bola presunutá do Zákamenneho. Po majetkovom zlúčení oboch častí 1949 správa celej KOLŽ sídlila v Zákamennom, kde sa nachádzali aj hlavné dielne. Ďalšie depá boli v Oščadnici, Lokci a na Tanečníku.

Objem prepravy dreva Rok
1927 142121 m³
1956 160000 m³
1961 83531 m³
1966 53407 m³

Zánik

Železnica bola z dôvodu nerentabilnosti zrušená, prevádzka bola oficiálne zrušená v roku 1971. Väčšina trate bola demontovaná a časť koľajových vozidiel bola zošrotovaná.

Obnova

Snahy obnoviť prevádzku na spojovacej časti železnice siahajú do 80-tych rokov. Aktivity vyvíjajú Kysucké múzeum, Oravské múzeum ako aj občianske združenie KRÚŽOK a ďalšie subjekty. V roku 2007 bola spojovacia časť rekonštruovaná a prakticky prevádzkyschopná, avšak úvraťová časť verejnosti sprístupnená nie je. Múzejnú prevádzku zabezpečuje Kysucké múzeum na kysuckom úseku (pod názvom "Historická lesná úvraťová železnica"), na oravskom Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava (pod názvom "Oravská lesná železnica"). Dlhodobým plánom je je sprístupniť celý spojovací úsek.

Zdroje

Referencie

  1. ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA (www.oravamuzeum.sk)

Pozri aj

Iné projekty

Mestská hromadná doprava na Slovensku
Prímestská železnica Bratislava-Viedeň (zrušená) • Trenčianske TepliceVysoké TatryŠtrba-Štrbské PlesoČiernohronská železnicaHistorická lesná úvraťová železnicaLesná úvraťová železnicaKysucko-oravská lesná železnica (zrušená) • Čermeľská železnicaPovažská lesná železnica (zrušená)
Rýchlodráha Bratislava (plánovaná) • Petržalka (plánovaná)Košice
Električková doprava BratislavaKošice
Trolejbusová doprava BratislavaKošiceŽilinaPrešovBanská BystricaVysoké Tatry (zrušená)
Železničná doprava Bratislava
Autobusová doprava Bratislava
Prevádzkovatelia BratislavaKošiceŽilinaPrešovBanská Bystrica
Integrované dopravné systémy Bratislavský kraj (DPB, Slovak Lines, ŽSSK) • Košický kraj

This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.