Mliečna dráha

Article on other languages:

del.icio.us del.icio.us
Digg Digg
Furl Furl
Reddit Reddit
Rojo Rojo
Add to OnlyWire
Umelcova predstava vzhľadu Mliečnej dráhy v smere jej osi
Galaktické jadro Mliečnej dráhy v súhvezdí Strelec. Priamy pohľad do jadra nám zatieňujú mračná medzihviezdnej hmoty

Mliečna dráha alebo Mliečna cesta (z lat. Via Lactea = mliečna cesta, čo je odvodené z gréckeho Γαλαξίας (Galaxias, γάλα znamená „mlieko“)) je hmlistý pás bieleho svetla na oblohe, vytvorený hviezdami vnútri disku rovnomennej galaxie, ktorá je tiež známa ako Galaxia, pretože jej súčasťou je aj slnečná sústava. Mliečna dráha sa javí najjasnejšie v smere súhvezdia Strelec, kde leží stred galaxie.

Vzhľadom na nebeský rovník (veľký kruh na oblohe v strede medzi nebeskými pólmi) siaha Mliečna dráha na severe až k súhvezdiu Kasiopeja a na juhu až k súhvezdiu Južný kríž. Toto odráža skutočnosť, že zemská rovníková rovina je veľmi naklonená ku galaktickej rovine presne tak, ako aj slnečný rovník a ekliptika (rovina, v ktorej Zem a ostatné významné objekty obiehajú Slnko). Galaktický pól leží na rektascenzii 12 h 51,42 m a deklinácii 27° 7,8'. Skutočnosť, že Mliečna dráha rozdeľuje našu nočnú oblohu na dve približne rovnaké pologule odráža fakt, že slnečná sústava leží blízko pri galaktickej rovine.

Obsah

Štruktúra

Galaxia Mliečna dráha je veľká špirálová galaxia Hubbleovho typu SBbc a pozostáva z 200 až 400 miliárd hviezd. Jej celková hmotnosť dosahuje približne 1012 hmotností Sĺnk. Galaktický disk má priemer asi 100 000 svetelných rokov, vzdialenosť Slnka od stredu galaxie je asi 27 700 svetelných rokov.

Hviezdy v galaktickom disku obiehajú okolo stredu galaxie, o ktorom sa predpokladá, že obsahuje supermasívnu čiernu dieru. Vedci sa zhodujú, že najpravdepodobnejším kandidátom na pozíciu tejto čiernej diery je Sagittarius A*. Jeden obeh okolo stredu galaxie trvá slnečnej sústave 226 miliónov rokov a počas svojej existencie už obehla tento stred 25-krát. Rýchlosť obiehania je 217 km/s, čo znamená 1 svetelný rok za približne 1400 rokov a 1 AU za 8 dní. Rýchlosť obiehania jednotlivých hviezd v Mliečnej dráhe príliš nezávisí od vzdialenosti od stredu galaxie: vždy je to medzi 200 a 250 km/s. Z toho dôvodu je doba obiehania priamo úmerná vzdialenosti hviezdy od galaktického stredu. Disk má vo svojom strede vypuklinu.

Predpokladá sa, že existujú štyri hlavné špirálovité ramená a najmenej ďalšie dve menšie. Všetky ramená začínajú v galaktickom strede. Tieto sú pomenované nasledovne, tiahnuc sa smerom von zo stredu galaxie pozdĺž polomeru cez slnečnú sústavu:

Pozn.: názvy ramien sú odvodené od súhvezdí, v ktorých ich možno vidieť.

Osobitnou časťou je jadro Galaxie nachádzajúce sa v smere súhvezdia Strelec.

Vzdialenosť medzi Lokálnym ramenom a nasledujúcim ramenom Perzeus je približne 6 500 svetelných rokov. Každé rameno opisuje logaritmickú špirálu (ako ostatné ramená všetkých špirálovitých galaxií) s uhlom sklonu asi 12 stupňov.

Disk je obklopený guľovitým halo (svetelný kruh) starých hviezd a guľových hviezdokôp. Na rozdiel od disku, halo neobsahuje plyn a prach, ktoré zatemňujú výhľad na niektorých vlnových dĺžkach. Aktívne vytváranie nových hviezd prebieha v disku (najmä v špirálovitých ramenách, ktoré utvárajú oblasti s vysokou hustotou), avšak nie v halo. Otvorené hviezdokopy sa tiež vyskytujú prevažne v disku.

Vek

V roku 2004 odhadol tím astronómov vek Galaxie. (Tím pozostával z vedcov: Luca Pasquini, Piercarlo Bonifacio, Sofia Randich, Daniele Galli a Raffaele G. Gratton.) Tím použil vizuálny UV spektrograf (angl. UV-Visual Echelle Spectrograph), umiestnený na Obrovskom ďalekohľade (angl. Very Large Telescope), aby po prvýkrát zmeral obsah berýlia v dvoch hviezdach v guľovej hviezdokope NGC 6397. Toto im umožnilo odhadnúť čas, ktorý ubehol od vzniku prvej generácie hviezd v celej Galaxii po vznik prvej generácie hviezd v guľovej hviezdokope, na 200 až 300 miliónov rokov. Dodali tiež odhad veku hviezd v guľovej hviezdokope: 13 400 ± 800 miliónov rokov. Súčet vyjadruje odhadovaný vek Mliečnej dráhy: 13 600 ± 800 miliónov rokov.

Galaktické susedstvo

Mliečna dráha, Galaxia Androméda a Galaxia v Trojuholníku sú hlavnými členmi Miestnej skupiny galaxií, čo je zoskupenie približne 35 tesne spojených galaxií. Miestna skupina je časťou miestnej superkopy galaxii (označovanej aj ako superkopa Virgo podľa kopy Virgo, ktorá pravdepodobne leží blízko jej stredu).

Okolo Mliečnej dráhy obieha mnoho trpasličích galaxií v rámci Lokálnej skupiny. Najväčšia z nich je Veľký Magellanov mrak (angl. Large Magellanic Cloud) s priemerom 20 000 svetelných rokov. Najmenšie, trpasličia galaxia Kýl, trpasličia galaxia Drak a trpasličia galaxia Lev II majú priemer len 500 svetelných rokov. Ostatné trpasličie galaxie, obiehajúce Mliečnu dráhu, sú Malé Magellanovo mračno, trpasličia galaxia Veľký pes – najbližšia galaxia, trpasličia galaxia Strelec – v minulosti považovaný za najbližšiu, trpasličia galaxia Malý voz, trpasličia galaxia Sochár, trpasličia galaxia Sextant, trpasličia galaxia Pec a trpasličia galaxia Lev I.

Mytológia

Existuje veľmi veľa legiend v mnohých tradíciách po celom svete, týkajúcich sa stvorenia Mliečnej dráhy. Obzvlášť dva podobné staroveké grécke príbehy vysvetľujú etymológiu názvu Galaxias (Γαλαξίας) a jeho spojenie s mliekom (γάλα). Jedna legenda popisuje Mliečnu dráhu ako mliečnu škvrnu, ktorá vznikla pri kojení Herkula bohyňou Hérou. Keď si Héra uvedomila, že dojča nie je jej vlastné, ale že je nemanželské dieťa boha Dia a inej ženy, odsotila ho preč a z vystrekujúceho mlieka sa stala Mliečna cesta.

Podľa iného príbehu pochádza mlieko od bohyne Rhea, ženy Krona (Kronos), a dojča bol sám Zeus. Kronos zhltol svoje deti, aby si tak zaistil svoje miesto v Panteóne a vládcu nebies, a tak Rhea vymyslela plán na záchranu jej novonarodeného syna Dia. Do šiat dojčaťa zabalila kameň a dala ho Kronovi, aby ho mohol zhltnúť. Kronos ju požiadal, aby ešte raz a naposledy dieťa povarovala, skôr, ako ho zhltne, a z mlieka, ktoré vystreklo, keď zatlačila bradavku na kameň, sa stala Mliečna dráha.

Vývoj predstáv a výskum

Herschelov nákres Mliečnej dráhy z roku 1785

Prvý, kto zistil, že mliečny pás na oblohe v skutočnosti pozostáva z obrovského množstva voľným okom nerozlíšiteľných hviezd, bol Galileo Galilei v roku 1610. William Herschel zakresľovaním polôh hviezd prišiel na to, že tvoria obrovskú sústavu v tvare šošovky. Podľa jeho predstáv sa však slnečná sústava nachádzala v strede galaxie. Herschel tiež predpokladal, že v smere do súhvezdí Orol a Štít, kde sa Mliečna cesta zdanlivo rozdvovuje, je galaxia reálne rozdvojená.

V prvej polovici 18. storočia švédsky prírodovedec Swedenborg vyslovil domienku že Mliečna cesta je samostatnou sústavou, ktorá nemusí byť vo vesmíre jediná. Immanuel Kant ako prvý predpokladal z analógie so slnečnou sústavou, že v strede Galaxie nemusí byť Slnko. V polovici 19. storočia si V. Struve všimol, že smerom k rovine Galaxie hustota hviezd narastá. Rozdvojenie Mliečnej cesty na letnej oblohe však stále pripisoval existencii dvoch galaktických rovín zvierajúcich uhol 10°. Správny rozmer a tvar Mliečnej cesty určil až v rokoch 1915 až 1920 Harlow Shapley. Pomocou viacerých nepriamych metód astornómovia odhadli, že stred Galaxie je niekde vo vzdialenosti 7 až 10 kiloparsekov od Slnka.

Mapovanie Mliečnej cesty je pomerne zložité. Sťažujú ho napríklad gigantické prachoplynové oblaky, ktoré takmer znemožňujú optické pozorovanie objektov vzdialenejších ako približne 6 000 svetelných rokov. Preto sa na mapovanie používajú hlavne rádioteleskopy. V súčasnosti mapuje galaktické štruktúry napríklad rádioteleskop Very Large Baselin Array.

Budúcnosť

Je takmer isté, že Mliečna cesta sa zrazí so susednou Galaxiou Androméda. Galaxie sa k sebe približujú rýchlosťou približne pol milióna kilometrov za hodinu. Ich vzájomná vzdialenosť je asi 2,2 milióna svetelných rokov. K zrážke teda príde vo vzdialenej budúcnosti, približne za 3-4 miliardy rokov. Keď sa obe galaxie priblížia, stlačí gravitačný vplyv oboch galaxií ich molekulové mračná a začne masívna tvorba nových hviezd. Vytvorí sa množstvo modrosvietiacich hviezdokôp, oveľa jasnejších ako sú terajšie. Z prachu v oboch diskoch sa začnú gravitačným vplyvom a premiešaním tvoriť nové obrie hviezdy s krátkou životnosťou. Oba disky sa spoja asi za 100 miliónov rokov. Za ten čas vybuchnú už niektoré supernovy a vymetú plyn a prach von z nového útvaru. Okolo neho vznikne rovnaký obal, aký pozorujeme pri eliptických galaxiách. Z jadra bude vychádzať dlhý výtrysk podobný výtrysku z galaxie M87. Predpokladá sa, že naše Slnko, ani žiadne iné hviezdy sa navzájom nezrazia.

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Mlie%C4%8Dna_dr%C3%A1ha“

This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.