Article on other languages:
- Pieter_I_van_Rusland
- بيتر_الأول
- Pedro_I_de_Rusia
- Böyük_Pyotr
- Пётр_I,_імператар_расійскі
- Петър_I_(Русия)
- রাশিয়ার_প্রথম_পিটার
- Pêr_Iañ_(Rusia)
- Petar_I_Romanov
- Pere_I_de_Rússia
- Petr_Veliký
- Пє́тръ_Вєли́кꙑи
- Пётр_I
- Pedr_I,_tsar_Rwsia
- Peter_den_Store
- Peter_der_Große
- Πέτρος_Α΄_της_Ρωσίας_(ο_Μέγας)
- Peter_I_of_Russia
- Petro_la_Granda
- Pedro_I_de_Rusia
- Peeter_I
- Petri_I.a_Errusiakoa
- پتر_یکم
- Pietari_Suuri
- Pætur_Mikli
- Pierre_Ier_de_Russie
- Peter_de_Grutte
- Peadar_Mór
- Pedro_I_de_Rusia
- פיוטר_הגדול
- पीटर_महान
- Petar_I._Aleksejevič_Romanov
- I._Péter_orosz_cár
- Pyotr_I_dari_Rusia
- Peter_1ma
- Pétur_mikli
- Pietro_I_di_Russia
- ピョートル1世
- პეტრე_I_დიდი
- 러시아의_표트르_1세
- Petrus_I_(imperator_Russiae)
- Petras_I
- Pēteris_I
- Петар_Велики
- पीटर_द_ग्रेट
- Peter_I_dari_Rusia
- Peter_de_Grote
- Peter_I_van_Rusland
- Peter_I_av_Russland
- Peter_I_av_Russland
- Piotr_I_Wielki
- Pedro_I_da_Rússia
- Petru_I_al_Rusiei
- Пётр_I
- पीटर_प्रथम
- Petar_Veliki
- Peter_I_of_Russia
- Peter_Veliki
- Петар_Велики
- Peter_I_av_Ryssland
- Peter_I_wa_Urusi
- ரஷ்யாவின்_முதலாம்_பீட்டர்
- Пётр_I_Вели́кий
- สมเด็จพระเจ้าซาร์ปีเตอร์ที่_1_แห่งรัสเซีย
- I._Petro_(Rusya)
- Piter_I
- Петро_I_Олексійович
- پیٹر_اعظم
- Pyotr_I_của_Nga
- 彼得大帝
 |
del.icio.us |
 |
Digg |
 |
Furl |
 |
|
 |
Rojo |
| Add to OnlyWire |
Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.
Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou modernizovať Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci.
Obsah |
Mladosť
Peter Veľký sa narodil ako syn ruského cára Alexeja Michajloviča (Alexeja I.). V roku 1682 bol ruskou šľachtou vyhlásený za ruského cára a jeho matka Natália určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale chopila Petrova nevlastná sestra Sofia (Sofia Alexejevna), ktorá sa opierala o podporu elitných vojenských jednotiek, tzv. strelcov. Peter bol medzitým formálne spoluvládcom so svojím nevlastným, ťažko chorým bratom Ivanom V. Detstvo Petra Veľkého bolo vyplnené mnohými traumatizujúcimi zážitkami, jeho príbuzní, priatelia i on sám sa ocital v neustálom fyzickom ohrození. Keď Peter Veľký dospel, mal na svoju dobu impozantnú postavu, meral vraj cez dva metre.
Začiatok vlády
Petrova matka prinútila v roku 1689 svojho syna k sobášu s Jevdokiou Fjodorovnou Lopuchinovou, manželstvo však bolo nešťastné. V tom istom roku sa proti Sofii sprisahala časť jednotiek strelcov a Peter sa prostredníctvom prevratu stal skutočným vládcom Ruska ako Peter I. Do smrti svojej matky roku 1694 bol na nej značne závislý, potom sa osamostatnil, no i tak stále formálne zdieľal vládu s Ivanom V., a to až do Ivanovej smrti v roku 1696. Svojho chorého brata mal údajne veľmi rád.
Peter Veľký pokračoval po Sofii vo vojenských kampaniach namierených proti Osmanskej ríši, Krymskému chanátu a Tatárom obývajúcim stepi pri severnom pobreží Kaspického mora. Po skončení dvoch ťažení získalo Rusko strategický prístav Azov neďaleko ústia rieky Don.
V roku 1697 sa v utajení vydal na cesty do západoeurópskych krajín. Počas ciest sa zoznámil s technickým pokrokom v západnej Európe. Kontaktoval sa s významnými vojenskými a politickými osobnosťami, vedcami, umelcami, technikmi a pozval ich do Ruska, kde sa mali podieľať na celkovej modernizácii krajiny. Potom sa k nemu dostala správa o vzbure strelcov, odišiel teda späť do Ruska, kde vzbúrencov kruto potrestal. Jednotky strelcov nakoniec rozpustil a nevlastnú sestru Sofiu vykázal do kláštora. Ukončil tiež svoj manželský zväzok s Eudoxiou.
Severná vojna
Expanzívnu politiku Peter Veľký zahájil prípravou na konflikt so Švédskom, ktoré v tejto dobe zaujímalo popredné postavenie medzi severskými aj všetkými európskymi krajinami. Zaistil vybudovanie silnej námornej flotily. Uzatvoril spojeneckú zmluvu s odporcami švédskeho vplyvu Poľskom a Dánskom. V roku 1700 bola začatá severná vojna. Vojská Petra Veľkého boli v bitke pri Narve najskôr porazené Švédmi. Potom Peter Veľký využil oslabenie švédskej armády v dôsledku bojov s Poliakmi, urobil organizačné zmeny medzi ruskými oddielmi a prenikol do Livónska, kde sa zmocnil významných oporných bodov, Švédsku potom zabral aj niektoré severnejšie položené územia, okrem iného tiež ústie rieky Nevy do Fínskeho zálivu, kde nechal roku 1703 založiť budúcu novú ruskú metropolu – Petrohrad. Toto mesto sa malo stať výstavnou skriňou Ruskej ríše, symbolom nastávajúceho pokroku v Rusku. (Hlavným mestom Ruskej ríše sa Petrohrad stal roku 1712.)
Švédi uskutočnili po ruských úspechoch v Livónsku nový pokus o porážku nepriateľa. Peter Veľký sa v bitkách pri Lesnej a Poltave dokázal ubrániť a výsledok vojny začal byť priaznivejší pre ruskú stranu. Severná vojna ale bola ukončená až roku 1721, kedy Peter Veľký k Ruskej ríši pripojil celé územie sporného Livónska.
Nová vojna s Turkami
Roku 1711 začal Peter Veľký novú vojnu s Osmanskou ríšou s cieľom zmocniť sa severného pobrežia Čierneho mora (potom, ako od Švédov vybojoval prístup k Baltu). Bol ale tureckou armádou porazený na rieke Prut a donútený vzdať sa skôr dobytých území vrátane prístavu Azov. Ruská ríša stratila aj kontrolu nad Záporožím.
Reformátor
Roku 1721 si zmenil titul na „imperátor“. Na čele ruskej pravoslávnej cirkvi nechal ustanoviť svätú synodu, zbor najvyšších duchovných predstaviteľov. Nasledujúceho roku vytvoril systém zvláštnych hodností, do ktorých zaradil ruskú šľachtu. Týmto krokom si zabezpečil jej poslušnosť a oddanosť cárovi. Absolutistickou krajinou s vládou samoderžavia ale Ruská ríša zostala aj napriek Petrovým reformám v štátnej a súdnej správe (vzniklo deväť kolégií vykonávajúcich vlastnú štátnu správu, samospráva bola posilnená vytvorením gubernií). Dôležitou mocenskou podporou pre Petra Veľkého bola aj tajná polícia. Ďalej zrušil staroslovanský kalendár a zaviedol juliánsky kalendár (nie však moderný gregoriánsky). Po zavedení juliánskeho kalendára rok 7208 stal sa rokom 1700. Používanie cyriliky nahradil azbukou (odmietol zavedenie latinky). Ruskej šľachte prikázal oholiť si brady a odporučil obliekať sa podľa európskych vzorov. Čo sa väčšine spupných bojarov nepáčilo.
Posledné roky
Ešte v roku 1718 nechal Peter Veľký umučiť svojho vlastného syna Alexeja, ktorý sa odmietol podriadiť otcovej vôli. Peter Veľký tak týmto krokom ukázal aj odvrátenú tvár veľkého ruského reformátora – bol nemilosrdný k akýmkoľvek náznakom odporu voči jeho absolútnej vláde. Petrova druhá manželka Katarína začala so svojim manželom spoluvládnuť Rusku ako cárovná v roku 1724. Keď o rok neskôr Peter Veľký zomrel, stala sa jeho nástupkyňou ako Katarína I.
Deti
Z prvého manželstva s Jevdokiou Fiodorovnou Lopuchinovou mal tri deti:
- Alexej (*18. jún 1690 – † 26. jún 1718), cárovič,
- Alexander (* 3. október 1691 – † 14. máj 1692),
- Pavol (*/† 1693)
Z druhého manželstva s Martou Skavronskou, neskôr Katarínou I. mali 11 detí, z ktorých ho prežili iba tri a z toho jedno iba o pár dní:
- Pavol (*/† 1705),
- Peter (*/† 1706),
- Katarína (* 1707 – † 1708),
- Anna (* 27. január 1708 – † 15. máj 1728),
- Alžbeta I. Petrovna (* 18. december 1709 – † 25. december 1761), ruská imperátorka,
- Mária (* 20. marec 1713 – † marec 1713),
- Margaréta (* 19. september 1714 – † 7. jún 1715),
- Peter (* 28. október 1715 – † 25. apríl 1719),
- Pavol (* 13. január 1717 – † 14. január 1717),
- Natália (* 20. august 1718 – † 22. február 1725),
- Peter (*/† 1719), ruský cárovič.
Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Peter Veľký
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Veľký
| Predchodca Ivan V. |
cár, imperátor Romanovci 1682 – 1725 |
Nástupca Katarína I. |