Považská lesná železnica

Article on other languages:

• Povážská_lesní_železnice
• Považská_lesná_železnica

	del.icio.us
	Digg
	Furl
	Reddit
	Rojo
	Add to OnlyWire

Považská lesná železnica je bývalá lesná železnica v údolí Čierneho Váhu a súčasný depozitár vozidiel v múzeu Liptovskej dediny v Pribyline.

Lesná železnica 1912-1972

V údolí Liptova boli veľké hlboké lesy, preto sa začalo uvažovať o ich využití. Prvé zmienky sú o splavovaní dreva po Čiernom Váhu, tento prostriedok na odvod dreva nestačil, preto sa v roku 1912 rozhodlo o výstavbe lesnej železnice s rozchodom 760 mm.

Hlavná trať viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku do Staníkova s dĺžkou 40 km. Boli postavené odbočky Benkovo, Ipoltica, Svarín, Vyšný Chmelianec a Liptovská Teplička.

Prevádzka začala v roku 1921, podľa niektorých zdrojov už v roku 1916.

V ďalších rokoch sa budovali ďalšie odbočky Dikula, Malužiná, Nižný Chmelianec, posledná bola v roku 1941 odbočka Rovianky-Zátureň.

Vozový park

Doprava bola od začiatku prevádzky zabezpečovaná parnými lokomotívami čísel 2 a 3. Potom boli nakúpené motorové lokomotívy Rába. Na dopravu osôb bol určený vozeň Ca/u 1. Na nákladnú dopravu to boli dva služobné vozy Da/u 1 a 2 a niekoľko vozňov Pa/u.

Koniec železnice

Lesná železnica nemohla konkurovať narastajúcemu automobilizmu, od roku 1960 sa pravidelne rušili odbočky kvôli nerentabilnosti, všetko zavŕšil 31. december 1972, kedy bola celá železnica zrušená.

Historická železnica 1972-2001

Po ukončení prevádzky bol celý vozový park deponovaný v depe Liptovský Hrádok.

Bola nádej, že by mohla byť aspoň časť železnice zachovaná, exponáty aj trať sú v prevádzkyschopnom stave. Celý vozový park prevzala pamiatková správa a potom vyhlásila za kultúrnu pamiatku časť hlavnej trate Liptovský Hrádok-Svarín. Uvažovalo sa o vybudovaní lesného múzea, nakoniec sa od toho upustilo.

Vozový park bol deponovaný v autodielni a vďaka bývalým zamestnancom PLŽ, brigádnikom a ďalším sa podarilo prerobiť objekt na depo pre vozidlá, pred objektom bolo umiestnené koľajisko.

Celý majetok PLŽ prevzalo Múzeum v Liptovskom Hrádku a časť exponátu zapožičala HLÚŽ.

Po roku 1989 začali práce na obnove trate, bolo zorganizované tábory Stromu života. V depe prebiehali dni otvorených dverí, konali sa pochody po trati, opravoval sa vozový park.

V roku 1993 bol uskutočnený posledný Strom života; na železnici zostali iba najvernejší. Bolo zriadené nové vozidlo na posun, išlo znovu o neúspešné sprevádzkovanie trate.

Naposledy bol projekt na obnovu trate predložený v roku 1998, boli postavené nové vozne, dni otvorených dverí, no nádej na obnovu stále klesala.

Kvôli ignorácii bola železnica rozkradnutá, budovy zničené, depo v dezolátnom stave, nakoniec sa rozhodlo exponáty presťahovať. Trať Liptovský Hrádok-Svarín definitívne zanikla.

Nové prostredie Pribylina od roku 2002

Kvôli dezolátnemu stavu trate do Svarína bolo rozhodnuté celý vozový park a koľajnice presťahovať do Múzea Liptovskej dediny v Pribyline.

V múzeu bola vystavená odstavná koľaj na exponáty, pre železnicu sa pripravovalo nové pôsobisko. Ako priestory pre budúce depo poslúžili haly, ktoré boli postavené pri výstavbe skanzenu.

Medzi novembrom 2001 a aprílom 2002 boli všetky exponáty prevezené do Pribyliny, depo a koľajisko v Liptovskom Hrádku bolo zrušené.

Dnes (rok 2007) sú exponáty schované, prípadne vystavené v hale alebo v koľajisku.

Budúcnosť

V múzeu bol vypracovaný projekt na výstavbu trate múzeom Liptovskej dediny na parkovisko, bol rozdelený na 2 etapy a 3. záverečnú:

1. etapa - Depo - Kostol (asi uprostred skanzenu)
2. etapa - Kostol - Parkovisko
3. etapa - Depo - Ukončenie v ústí Račkovej doliny

Referencie

• Spoločnosť pri Považskej lesnej železnici

Externé odkazy

• Spoločnosť pri PLŽ
• Video považskej lesnej železnice