Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

Škoda 06 T, jedna z kandidátov na premávku na Petržalskej rýchlodráhe na výstave Innotrans 2006

Schéma plánovanej petržalskej rýchlodráhy Šafárikovo námestie - Janíkov dvor

Tunel do depa metra Janíkov dvor

Prvá etapa nosného systému bratislavskej MHD je prvý úsek plánovaného nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, založený na otvorenom koľajovom segregovanom systéme obsluhovanom električkami na trase Šafárikovo námestie - Janíkov dvor, ktorý má byť spustený v roku 2010. Prevádzkovateľom dopravy na tejto trati by mal zabezpečovať Dopravný podnik Bratislava, staviteľ trate vzíde z tendra.

Prvá časť prvej etapy - Električka

Počiatky

Projekt rýchlej električky má tú istú trasu a zastávky ako petržalská časť od 70. rokov plánovaného projektu ľahkého metra, ktoré sa koncom 80. rokov 20. storočia aj začalo stavať, ale po zvážení situácie sa po roku 1989 rozhodlo o nepotrebnosti metra a stavba bola zastavená. Podrobnosti pozri pod Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Súčasný projekt rýchlej električky, ktorá pretne najväčšie európske sídlisko Petržalka, vznikol okolo roku 2003, keď magistrát mesta rozhodol, že metro sa v Bratislave (vzhľadom na jeho veľkú cenu a na to, že pre Bratislavu je zbytočné) zatiaľ nahradí električkami s mimoúrovňovými križovatkami, pričom trať bude napojená na súčasnú sieť električiek.

2006 - 2010: Prípravy na výstavbu trate električky

Petržalská električka sa reálne začala pripravovať až v roku 2005 kedy boli podané na posúdenie vplyvu na životné prostredie tri varianty: povrchový, nadzemný (na estakádach) a polozapustený. Ministerstvo životného prostredia odporučilo zrealizovať kombináciu pozemného a nadzemného variantu. Po tomto odporúčaní sa začalo s obstarávaním projektovej dokumentácie a potrebných štúdií na statiku Starého mosta a vyhlásila sa súťaž na spracovanie dokumentácie projektu. Najnovšie sa na základe požiadaviek Miestneho zastupiteľstva MČ Petržalka uvažuje o otvorenom celozapustenom (prakticky podpovrchovom) variante. V súvislosti s plánovanou investičnou výstavbou v blízkosti trate je možnosť "nadstavať" ju, čím sa stane prakticky podzemnou traťou a predišlo by sa rozdeleniu mestskej časti na dve polovice. Oproti tomu existujú aj požiadavky na realizáciu tzv. plytkého tunela, pričom povrch by ostal upravený ako mestský park. Aj v tomto prípade by sa jednalo o prakticky zapustený variant.

Po podpise memoranda o spolupráci medzi železnicami a mestom v apríli 2007 sa rozdelili kompetencie výstavby trate. Úsek medzi zastávkami Janíkov dvor a Bosákova vybudujú železnice, a to v duálnom rozchode (1000 aj 1435 mm), aj s prispôsobenou dĺžkou a šírkou staníc pre širší typ rozchodu. Faktom však je, že vybudovať trať pre vlak aj električku je nereálne kedže vlaky používajú iný profil kolesa a napájanie ako električky v Bratislave. Dovtedy sa mesto zaviazalo vybudovať dočasnú 1000 mm trať v úseku Bosákova - Šafárikovo námestie na zrekonštruovanom Starom moste. Tu sa napojí na existujúcu električkovú trať. Tu bude potrebné zdvojkoľajniť úsek Jesenského - Šafárikovo námestie a Námestie Ľudovíta Štúra - Šafárikovo námestie) a pravdepodobne aj zrealizovať opravy niektorých tratí súčasnej siete.

Celá stavba električkovej trate v úseku Janíkov dvor - Šafárikovo námestie by sa podľa najnovších informácií mala začať stavať na jeseň r. 2008, po vydaní stavebného povolenia. Jej dokončenie a uvedenie do prevádzky sa odhaduje do roku 2010, príp. 2011.

Zatiaľ nie je rozhodnuté, aké vozidlá budú premávať na tejto trati, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú Škoda 06T (v Bratislave sa testovala v roku 2006), Končár TMK 2200, prípadne vozidlo od firmy Bombardier.

Trasa

Petržalská rýchlodrážna bude začínať z počiatočnej stanice v Janíkovom Dvore, kde má byť vybudované aj nové depo pre koľajovú dopravu. Odtiaľ bude pokračovať paralelne s Jantárovou cestou a Chorvátskym ramenom smerom na sever, popri súčasných autobusových zastávkach linky č. 95 Lúčanka, Strečnianska, Šintavská, Topoľčianska, Romanova, Jungmannova a Farského. Pokračovať bude ponad Einsteinovu ulicu po novovybudovanom nadjazde na zrekonštruovaný Starý Most (s vylúčenou automobilovou dopravou) a ostiaľ na Šafárikovo námestie, kde bude napojená na súčasnú električkovú sieť. Zastávky na trati by mali mať nasledovné označenie:

• Janíkov dvor, príp. "Vozovňa Janíkov Dvor", "Vyšehradská" alebo "Petržalka - Juh"
• Lúky - Juh
• Draždiak
• Petržalka - Stred, príp. Lúky - Sever
• Háje - Juh
• Háje - Sever
• Bosákova
• Einsteinova
• Viedenská, príp. "Sad Janka Kráľa", alebo "Aupark"
• Šafárikovo námestie

Podľa pôvodného navrhovaného linkovania by na trati mali jazdiť linky 6 (na ŽST Nové Mesto) (po poslednej zmene linkovania je pravdepodobnejšia linka 4 na Zlaté piesky), 7 (na ŽST Vinohrady), 12 (do Dúbravky), 14 (do Ružinova) a 15 (na Hlavnú stanicu) (po poslednej zmene linkovania je pravdepodobnejšie, že linka sa bude volať 13). Po sprevádzkovaní rýchlodráhy by sa mali zmeniť aj trasy autobusov a uvažuje sa o predĺžení trolejbusovej trate z Košickej ulice do Ovsišťa.

Druhá časť prvej etapy - Vlak

Nosný systém 2015

Po dobudovaní železničného tunela medzi železničnou traťou na Einsteinovej a ŽST Bratislava-Predmestie v roku 2015 sa duálna trať v blízkosti stanice Bosákova napojí na túto železnicu a s najväčšou pravdepodobnosťou sa odstránia koľajnice tvoriace 1000 mm rozchod. Trať medzi Bosákovou a Šafárikovým námestím sa podľa všetkého taktiež odstráni a Starý most sa odvtedy môže využiť na iné typy dopravy.

Po napojení trate na železničný tunel vznikne v Petržalke nosný systém, ktorý bude premávať medzi stanicami Janíkov dvor a Bratislava-Predmestie. Na túto trať by mali byť nasadené súpravy s možnosťou napojenia na železničné trate do regiónu. Obsaditeľnosť jedného vozidla sa predpokladá 250 osôb (4 stojace osoby/m2), dĺžka vozidla 40 m, kapacita súpravy 500, dĺžka vlaku 80 m a oficiálny minimálny interval 90 sekúnd medzi spojmi - je však nutné poznamenať, že takýto interval neumožňujú železničné predpisy.

Táto trať bude pravdepodobne ďalším dočasným variantom, a to dovtedy, kým sa nevybuduje okružný podzemný úsek vedúci západnou časťou Starého Mesta, vychádzajúci zo staníc Dostojevského rad a Trnavské mýto. Na úseku vzniknú nové stanice Kamenné námestie - Hodžovo námestie - Hlavná stanica. Táto trasa spĺňa podmienky tzv. "linky B" nosného systému plánovaného v úseku Janíkov dvor - Trnavské mýto podľa novoprijatého Územného plánu mesta s víziou pre rok 2020.

Trasa 2015

Oproti električkovému variantu bude trasa z Bosákovej pokračovať v novej železničnej trati vedenej tunelom popod Dunaj a pokračovať pozdĺž Karadžičovej ulice, cez Trnavské mýto a popod súčasnú železničnú trať Bratislava-Filálka (Trnavské mýto) - Bratislava - Predmestie. Stanice na trase by mali byť nasledovné:

• Janíkov dvor
• Lúky - Juh
• Draždiak
• Petržalka - Stred
• Háje - Juh
• Háje - Sever
• Bosákova
• Einsteinova
• Viedenská
• Dostojevského rad
• Karadžičova
• Trnavské mýto (Filiálka)
• Slovany
• Predmestie

Trasa 2020

V roku 2020 sa predpokladá Petržalka bude mať solídne spojenie s centrom mesta. Za stanicou Dostojevského rad sa trasa preto odpojí a bude pokračovať pod Námestie SNP a Štefánikovu ulicu na Hlavnú stanicu a odtiaľ na Trnavské mýto. Stanice na trati budú:

• Janíkov dvor
• Lúky - Juh
• Draždiak
• Petržalka - Stred
• Háje - Juh
• Háje - Sever
• Bosákova
• Einsteinova
• Viedenská
• Dostojevského rad
• Kamenné námestie
• Hodžovo námestie
• Hlavná stanica
• Trnavské mýto

Tým sa dovŕši prvá etapa bratislavského nosného systému dopravy.

Potenciálne problémy

Žiadna z kompetentných osôb a inštitúcií doteraz neoznámila ako chce vyriešiť niekoľko problémov spojených s kombinovanou prevádzkou vlak / električka. Okrem rozchodu (ktorý je riešitelný) existujú nasledujúce prekážky:

• rozdielny profil kolesa (problém hlavne na výhybkách)
• rozdielne napätie napájania (po zapojení električky na vlakové napájanie by sa električka pravdepodobne vznietila)
• rozdielne zabezpečovacie mechanizmy
• nemožnosť prevádzkovania 90 sekundového intervalu - pri použití vlakových zabezpečovacích zariadení nie je taká častá premávka možná

Na riešení tohto problému už pracujú odborníci.

Pozri aj

• Električková doprava v Bratislave
• Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

Externé odkazy

• Informácie o projekte Petržalskej električky
• Neoficiálna schéma možného linkového vedenia po vybudovaní Petržalskej električky