|
Article on other languages:
|
S-Bahn v Berlíne
S-Bahn vo Viedni
West Coast Express vo Vancouveri
Rýchlodráha alebo rýchla železnica je železnica, ktorá slúži na prímestskú (ojedinele aj mestskú) hromadnú dopravu (spája predmestia aj vzdialenejšie mestá s centrom veľkého mesta alebo cez centrum veľkého mesta navzájom), a vyznačuje sa pravidelnými a častými odchodmi vlakov a vysokou výkonnosťou, čo sa dosahuje spravidla vlastnou železničnou traťou (najmä na území mesta), elektrickými lokomotívami, ktoré rýchlo zrýchľujú, vozňami s veľkým počtom dvier a podobne. Názov je odvodený doslovným prekladom z nemeckého Schnellbahn, hoci správnejší moderný preklad by mal byť „rýchla železnica“. Prvé systémy podobné rýchlodráhe či metru vznikli v Paríži a Londýne. Berlínska „Stadtschnellbahn“ (mestská rýchlodráha) vznikla v decembri 1930. Vo Viedni existovala najprv od roku 1898 „Stadbahn“ (mestská železnica), ktorá bola zničená počas druhej svetovej vojny, a preto v roku 1962 otvorili „Schnellbahn“ (rýchlodráhu).
Rozdiel voči iným druhom hromadnej dopravyPrechod medzi metrom (podzemnou železnicou), rýchlodráhou regionálnou železnicou a dnes už aj tzv. ľahkou železnicou (angl. light rail, nem. Stadtbahn (v modernom zmysle), fr. tram-train) či električkou je často plynulý. Od metra sa rýchlodráha odlišuje tým, že:
Od regionálnej železnice sa rýchlodráha odlišuje tým, že:
Od električky sa rýchlodráha odlišuje tým, že:
Názvy rýchlodráh
Košická rýchlodráhaV súčasnosti jedinou rýchlodráhou na Slovensku je rýchlodráha spájajúca Košice s hutníckou fabrikou U. S. Steel Košice, s.r.o., ktorú spravuje Dopravný podnik mesta Košice. Rýchlodráha vedie pozdĺž rýchlostnej komunikácie (hlavný ťah smerom na Rožňavu, Zvolen, Bratislavu) popri MČ Pereš, Poľov, Šaca (časť Ľudvíkov Dvor), má celkovo šesť zastávok (z toho na troch zastavujú len vybrané spoje) vrátane konečnej pri vstupnom areále USS Košice. Na rýcholdráhe premávajú električky, všetkých typov, ktoré jazdia v Košiciach (T3, T6A5, KT8D5, KT8D5R.N2) v špičke v niekoľkominútových intervaloch, v sedle každých 30 minút. Električky na rýchlodráhe premávajú maximálnou rýchlosťou povolenou platnými právnymi normami pre električky - 60 km/h, čo však nie je maximálna možná rýchlosť. Rýchlodráha je súčasťou električkovej siete v Košiciach. Okolo roku 2010 sa začne s budovaním úseku trate, ktorý bude napojený na rýchlodráhu a bude spájať letisko s Košicami. V rovnakom čase bude električková sieť a sieť ŽSR prepojená a do premávky nasadená tzv. regioelektrička (kombinácia vlaku a električky), čím sa dosiahne prepojenie mesta s bližšími obcami a mestami (Kechnec, Prešov) bez nutnosti prestupovať. Petržalská rýchlodráhaV Bratislave sa od konca roku 2008 má začať budovať rýchlodrážna električka na sídlisko Petržalka (označovaná aj ako "Petržalská rýchlodráha" alebo aj "Petržalska električka"). Na trati budú premávať električky dosahujúce vyššie rýchlosti, mali by jazdiť max. 80 km/h na rozdiel od rýchlosti na "normálnych" tratiach, ktorá je limitovaná na 50 km/h. Električka bude pripojená k súčasnej električkovej sieti, takže rýchle električky na konci petržalskej rýchlej trate zídu na klasickú električkovú trať a budú pokračovať "normálnou" rýchlosťou. Zastávky (stanice) na trati budú (od juhu na sever): Janíkov dvor, Lúky - juh, Lúky - sever, Petržalka - stred, Háje - juh, Háje - sever, Bosákova, Petržalka - zastávka (prestup na železnicu), SAD Janka Kráľa.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||
This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.