Súhvezdie Jašterica

Article on other languages:

• العظاءة_(كوكبة)
• Kərtənkələ_(bürc)
• Сузор'е_Яшчарка
• Гущер_(съзвездие)
• গোধা_মণ্ডল
• Llangardaix_(constel·lació)
• Lacerta
• Souhvězdí_Ještěrky
• Firbenet
• Eidechse_(Sternbild)
• Σαύρα_(αστερισμός)
• Lacerta
• Lacerto_(konstelacio)
• Lacerta
• چلپاسه
• Sisilisko_(tähdistö)
• Lézard_(constellation)
• Lacerta
• לטאה_(קבוצת_כוכבים)
• Gušterica_(zviježđe)
• Gyík_csillagkép
• Lacerta
• Lucertola_(costellazione)
• とかげ座
• 도마뱀자리
• Lacerta_(sidus)
• Lacerta_(Stärebild)
• Driežas_(astronomija)
• Ķirzaka_(zvaigznājs)
• Hagedis_(sterrenbeeld)
• Øgla
• Firfislen
• Gwiazdozbiór_Jaszczurki
• Lacerta
• Şopârla_(constelaţie)
• Ящерица_(созвездие)
• Kuščarica_(ozvezdje)
• Ödlan
• กลุ่มดาวกิ้งก่า
• Lacerta_(takımyıldız)
• Ящірка_(сузір'я)
• Hiết_Hổ
• 蝎虎座

	del.icio.us
	Digg
	Furl
	Reddit
	Rojo
	Add to OnlyWire

Jašterica
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Lacerta
Skratka	Lac
Genitív	Lacertae
Symbolické vyjadrenie	jašterica
Rektascenzia	22,5 h
Deklinácia	+45°
Plocha	201 štvorcových stupňov Poradie: 68
Počet hviezd (magnitúda < 3)	0
Najjasnejšia hviezda	α Lac (Zdanl. magnitúda 3,77)
Meteorický roj	žiadny
Susedné súhvezdia	Cefeus Labuť Pegas Andromeda Kasiopeja
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −50° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október
Horná kulminácia
Dolná kulminácia

Jašterica je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho Johannes Hevelius v roku 1687.

Hoci je toto malé súhvezdie obklopené samými starovekými súhvezdiami s mytologickým pôvodom, k nemu samotnému sa nijaká grécka legenda neviaže, pretože je dosť nezreteľné. Súhvezdie pomenoval pred vyše 300 rokmi v Gdansku Johannes Hevelius. Ďalšie dva návrhy – „Sláva Pruska“ na počesť Friedricha Veľkého od Johana Bodeho a francúzsky návrh Žezlo a Ruka Spravodlivosti na počesť Ľudovíta XIV – boli časom zabudnuté.

Hviezdy

Najjasnejšia hviezda je nepomenovaná alfa Lacertae s magnitúdou 3,76. Ostatné hviezdy súhvezdia sú slabšie a pre ďalekohľady ničím zaujímavé.

Objekty

Cez severnú časť súhvezdia prechádza Mliečna cesta, preto v ňom možno nájsť niekoľko otvorených hviezdokôp. NGC 7243 obsahuje približne 40 hviezd a môžeme ju pozorovať aj triéídrom. Má jasnosť 6,4 magnitúd. Jej vzdialenosť od Zeme je zhruba 2 600 svetelných rokov. Ďalšia, o niečo slabšia otvorená hviezdokopa je NGC 7209 na hranici s Labuťou. Má celkovú zdanlivú jasnosť 6,7 magnitúd a obsahuje asi 50 hviezd s jasnosťou v rozpätí od 8,5 do 10,5 magnitúd. Možno ju vidieť s ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Jej vzdialenosť od Zeme je 4 300 svetelných rokov.

V najsevernejšej časti súhvezdia sa zjavila pred vyše 60 rokmi známa nova – Nova Lacertae 1936.

Toto súhvezdie sa stalo známym vďaka nenápadnému objektu, ktorý bol pôvodne považovaný za premennú hviezdu a dostal označenie BL Lacertae. Ide o blazar, objekt podobný kvazarom, pričom zdrojom jeho žiarivosti je pravdepodobne obria čierna diera s hmotnosťou niekoľko miliónov hmotností Slnka.

Poloha

Jašterica je malé a nevýrazné súhvezdie tvorené len slabšími hviezdami. Je však obklopené zreteľnými a ľahko nájditeľnými súhvezdiami, najmä Labuťou, s ktorou susedí na západnej strane. Možno ju nájsť priamo pod Cefeom.