|
Article on other languages:
|
Lev (♌, Leo) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Leží medzi súhvezdiami Rak na západe a Panna na východe. Lev je zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 10.8. do 15. 9. Je to veľké súhvezdie a prechádza ním časť ekliptiky. Z toho vyplýva, že v ňom príležitostne môžeme nájsť planéty a Mesiac. Pred 4000 až 5000 rokmi bol v Levovi bod letného slnovratu. Odvtedy sa dôsledkom precesie posunul cez Raka do Blížencov.
LegendaNa začiatku tejto legendy stála vyhlásená delfská veštica Pýtia, ktorá poradila kedysi hrdinovi Heraklovi (Herkulovi), aby vstúpil do služieb mykénskeho kráľa. Herakles poslúchol a odišiel do Mykén. Kráľ mu dal niekoľko ťažkých úloh. Prvá z nich bola zabiť leva, ktorý žil v blízkych horách. Lev bol neobyčajne veľký, mal nepriestrelnú kožu a zužoval celý kraj. Herakles ho našiel v jednej jaskyni (ktorú dodnes ukazujú turistom) a omráčil mohutným kyjom. Potom ho zaškrtil a odniesol kráľovi do Mykén. Herakles bol po smrti prijatý medzi bohov na Olymp a dostal sa aj na oblohu (súhvezdie Herkula). S ním sa tam na pamiatku jeho hrdinských činov objavili aj jeho obete: Lev, Hydra a Rak. Hviezdy
Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Regulus, čiže Princ alebo Malý kráľ. V minulosti bol Regulus jeden zo štyroch „strážcov oblohy“, čiže kráľovských hviezd. Boli to hviezdy, ktoré na úsvite dejín označovali dôležité body na nebi: Letný slnovrat (Regulus), jarný bod (Aldebaran), zimný slnovrat (Fomalhaut) a jesenný bod (Antares). Kráľovské hviezdy rozdeľovali dráhu Slnka – ekliptiku a tým aj rok na štyri časti – ročné obdobia. Regulus je modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 V a je 130-krát (podľa niektorých zdrojov 164-krát) svietivejšia než Slnko. Má dvoch slabých sprievodcov. Je okrem iného aj jednou z troch hviezd tvoriaci asterizmus Jarný trojuholník. Beta Leonis sa nazýva Denebola. Pôvodné znenie bolo Dhanab al Asad, čiže chvost leva. Niekedy sa Denebola považuje za vrchol Jarného trojuholníka namiesto Regula. V obrazci Leva je skutočne na jeho chvoste. Hviezda gama Leonis má meno Algieba (z arabštiny Al Gieba – levia hriva, podľa iného zdroja čelo leva. Čelo leva však nevystihuje jej pravú polohu, pretože sa nachádza v jeho hrive). Je to jedna z najkrajších dvojhviezd aj pre malé ďalekohľady. Zéta Leonis, Adhafera, má tiež dvoch slabých sprievodcov. Aj 54 Leonis, Iota Leonis a Tau Leonis sú pomerne jasné a ľahko pozorovateľné dvojhviezdy. ObjektyV súhvezdí Lev sa nachádza tiež niekoľko slabých galaxií, ktoré sú však všetky menej jasné ako 9 mag. Najjasnejšia z nich je špirálová galaxia M66. V ďalekohľade môžeme vidieť v zornom poli aj ďalšie dve galaxie: M65 a NGC 3628. Táto, medzi pozorovateľmi populárna skupina, je známa ako Leo Triplet. V Levovi sa nachádza aj radiant jedného z najznámejších meteorických rojov – Leoníd. Maximum má okolo 17. – 18. novembra. Ďalšie objekty Messierovho katalógu: PolohaLev je veľmi veľké a nápadné súhvezdie. Na oblohe patrí, podobne ako napr. Veľký voz, alebo Orión k základným orientačným bodom, podľa ktorých sa hľadajú súhvezdia menej výrazné. Jeho hviezdy sú jasné a skutočne tvarom pripomína ležiaceho Leva. Hviezdy alfa, éta, gama, dzéta, mí a epsilon tvoria tvar akéhosi kosáka, či prevráteného otáznika. Súhvezdie nájdeme priamo pod Veľkou medvedicou. Je to jarné súhvezdie a na oblohu vystupuje vysoko. Dá sa však na rannej oblohe pozorovať už od októbra a na večernej až do júna.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.