Súhvezdie Plachty

Article on other languages:

• الشراع_(كوكبة)
• Сузор'е_Ветразі
• Корабни_платна_(съзвездие)
• ভেলা_মণ্ডল
• Vela_(constel·lació)
• Vela_(Custellazione)
• Souhvězdí_Plachet
• Sejlet
• Segel_des_Schiffs_(Sternbild)
• Ιστία
• Vela_(constellation)
• Velaro_(konstelacio)
• Vela_(constelación)
• بادبان_(صورت_فلکی)
• Purje_(tähdistö)
• Voiles
• Na_Seolta
• Vela_(constelación)
• מפרש_(קבוצת_כוכבים)
• Jedro_(zviježđe)
• Vitorla_csillagkép
• Vela
• Vele_(costellazione)
• ほ座
• 돛자리
• Vela_(sidus)
• Burės_(astronomija)
• Buras_(zvaigznājs)
• Zeilen_(sterrenbeeld)
• Seglet
• Seilet
• Gwiazdozbiór_Żagla
• Vela_(constelação)
• Velele_(constelaţie)
• Паруса_(созвездие)
• Seglet
• กลุ่มดาวใบเรือ
• Vela_(takımyıldız)
• Вітрила_(сузір'я)
• بادبان_(مجمع_النجوم)
• Thuyền_Phàm
• 船帆座

	del.icio.us
	Digg
	Furl
	Reddit
	Rojo
	Add to OnlyWire

Plachty
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Vela
Skratka	Vel
Genitív	Velorum
Symbolické vyjadrenie	lodné plachty
Rektascenzia	9,5 h
Deklinácia	-47°
Plocha	500 štvorcových stupňov Poradie: 32
Počet hviezd (magnitúda < 3)	5
Najjasnejšia hviezda	Regor (γ Vel) (Zdanl. magnitúda 1,75)
Meteorický roj	Gama Velidy Delta Velidy Puppid-velidy
Susedné súhvezdia	Výveva Kompas Korma Kýl Kentaur
Viditeľné na zemepisnej šírke +35° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Marec
Horná kulminácia
Dolná kulminácia

Plachty, po latinsky Vela sú jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. V staroveku bolo súčasťou veľkého súhvezdia Loď Argo. Až Nicolas Louis de Lacaille v roku 1763 rozdelil Loď Argo na tri menšie súhvezdia: Kýl, Kormu, Plachty a za jednu časť súhvezdia sa zvykne považovať aj Kompas.

Hviezdy

Zaujímavosťou na súhvezdí Plachty je, že nemajú hviezdy s označením Alfa (α) a Beta (β) Velorum, pretože pôvodne vznikli z väčšieho súhvezdia. Súhvezdie je veľké, ako oporné body pri hľadaní slúžia hviezdy Psí (ψ), Lambda (λ), Gama (γ), Omikron (ο), Delta (δ), Kappa (κ), Fí (φ), a Mí (μ) Veloris. Medzi zaujímavé hviezdy patrí viacnásobná hviezda Gama (γ) Velorum, ktorá pri pozorovaní triédrom či ďalekohľadom vyzerá ako dvojhviezda, no v skutočnosti sa skladá z piatich zložiek. Gama 1 (γ1) je bežná modrobiela hviezda s magnitúdou 4,3. Gama 2 (γ2) je spektroskopická dvojhviezda, jedna zložka v nej sa nazýva tzv. Wolfova-Rayetova hviezda, typ ultrahorúcej hviezdy, čo stratila svoj vonkajší obal. Gama 2 je najjasnejšou hviezdou súhvezdia, má 1,8 m (magnitúd). No a v päťnásobnej hviezde sú ešte dve slabé zložky s magnitúdou 8 m a 9 m.

Objekty

V Plachtách sa nachádzajú a dve hviezdokopy a jedna planetárna hmlovina. NGC 2547 je otvorená hviezdokopa, ktorú je možné pozorovaťtriédrom či malým ďalekohľadom. Leží vo vzdialenosti 1 300 ly (svetelných rokov). IC 2391 je veľká otvorená hviezdokopa pozorovateľná voľným okom, triédrom či malým ďalekohľadom. Je veľmi ľahké spozorovať ju, na oblohe totiž zaberá väčšiu časť ako Mesiac v splne. Jej najjasnejšou hviezdou je Omikron (ο) Velorum a celá hviezdokopa je od nás vzdialená cca 600 ly. NGC 3132 (Osmičková hmlovina) je planetárna hmlovina, ktorú môžeme pozorovať malým ďalekohľadom. Má tvar disku a v jej strede sa nachádza hviezda s jasnosťou 10 m. V hmlovine je mnoho "slučiek", podľa ktroých má aj meno Osmičková hmlovina.

Poloha

Súhvezdie leží na južnej oblohe pri ostatných častiach bývalého súhvezdia Lode Argo.

Legenda

Súhvezdie Plachty samo o sebe nemá žiadnu legendu, ale súhvezdie Loď Argo, do ktorého patrilo, predstavovalo bájnu loď, na ktorej sa tzv. Argonauti plavili dobyť Tróju.