Article on other languages:
- مروحية
- Хеликоптер
- Helikopter
- Helicòpter
- Vrtulník
- Helikopter
- Hubschrauber
- Ελικόπτερο
- Helicopter
- Helikoptero
- Helicóptero
- Helikopter
- Helikoptero
- بالگرد
- Helikopteri
- Hélicoptère
- Ingearán
- Heileacoptair
- Helicóptero
- מסוק
- Helikopter
- Helikopter
- Helikopter
- Þyrla
- Elicottero
- ヘリコプター
- 헬리콥터
- Helicopterum
- Helikopter
- Elikɔptɛ́lɛ
- Sraigtasparnis
- Helikopters
- ഹെലികോപ്റ്റര്
- Helikopter
- ရဟတ်ယာဉ်
- Tepozmōyōtl
- Helikopter
- Helikopter
- Helikopter
- Helicopter
- Śmigłowiec
- Helicóptero
- Pillwinkumpa
- Elicopter
- Вертолёт
- Helicopter
- Helikopter
- Хеликоптер
- Helikopter
- Чархбол
- เฮลิคอปเตอร์
- Helikopter
- Вертоліт
- Tikuchar
- Máy_bay_trực_thăng
- 直升機
 |
del.icio.us |
 |
Digg |
 |
Furl |
 |
|
 |
Rojo |
| Add to OnlyWire |
Vrtuľník alebo aj helikoptéra je motorové rotorové lietadlo s otáčavými nosnými plochami, schopné zvisle vzlietnuť a pristáť, vznášať sa na mieste a lietať dozadu i nabok.
Veľkou výhodou vrtuľníkov je schopnosť štartovať a pristávať kolmo, čiže nepotrebujú vzletové a pristávacie dráhy. Preto sa používajú napríklad pri záchrane ľudí v horách, pristávajú na vrtných plošinách ropných polí, na mori alebo i na strechách mrakodrapov. Vrtuľníky majú zvyčajne jeden alebo dva rotory (nosné vrtule).
Obsah |
História
Prvý z pilotov vrtuľníka na svete bol Paul Cornu, francúzsky vynálezca. Stroj zhotovil sám a prevažne z častí bicykla. Dňa 13. novembra 1907 sa posadil za riadenie a vzniesol sa na 20 sekúnd do výšky 30 centimetrov. Pri ďalších pokusoch sa mu podarilo dosiahnuť závratnú výšku 2 metre.
Prvé rotorové lietadlo schopné riadeného letu skonštruoval v 20. rokoch Španiel Juan de la Cierva. Tento vírnik, ktorý nazval autogiro, mal nad trupom rotor, ktorý nemal vlastný pohon a roztláčal sa náporom vzduchu pri pohybe dopredu, ktorý zabezpečoval motor s vrtuľou v prednej časti stroja[1].
Vývoj vrtuľníkov sa počas medzivojnového obdobia uberal viacerými smermi. Nemeckí konštruktéri Henrich Focke a Gerd Achgelis sa zaoberali vývojom dvojrotorových vrtuľníkov, čo vyústilo v roku 1936 k vytvoreniu prvého plne kontrolovateľného vrtuľníka Focke-Wulf Fw 61 s dvoma hlavnými (nosnými) rotormi vedľa seba. Rotory mali opačný zmysel otáčania, čím sa vyrovnával ich reakčný moment.
Prvý úspešný, plne ovládateľný jednorotorový vrtuľník VS-300 skonštruoval vynálezca ruského pôvodu Igor Sikorsky v roku 1939 v Spojených štátoch amerických. Sikorsky použil jeden hlavný rotor a na vyrovnávanie reakčného momentu, ktorý by inak otáčal vrtuľníkom v zmysle pohybu hlavného rotora inštaloval v chvostovej časti vyrovnávací rotor. Vyrovnávací rotor bol poháňaný hlavným motorom cez dlhý hriadeľ. Sikorského konštrukcia bola revolučná najmä tým, že bola podstatne spoľahlivejšia, jednoduchšia, a preto sa považuje za prvý moderný vrtuľník.
Moderné vrtuľníky, vyrábané od polovice 50. rokov sa líšia najmä použitím turbovrtuľových a neskôr turbínových motorov, ktoré sú výkonnejšie a spoľahlivejšie.
Riadenie vrtuľníka
Dobrá ovládateľnosť vrtuľníkov je výsledkom komplikovaného riadenia. Prvým faktorom je uhol nábehu listov nosného a vyrovnávacieho rotora. Uhol nastavenia listov vyrovnávacieho rotora sa mení nožným riadením, čím sa natáča trup naľavo alebo napravo. Stúpanie a klesanie je závislé od uhla nábehu listov, ktoré pilot kontroluje ručnou pákou kolektívneho riadenia listov nosného rotora. Let dopredu a do strán je závislý od sklonu hlavného rotora, ktorý pilot ovláda pákou cyklického riadenia.
Referencie
- ↑ Kolektív autorov: Lietadlá Obrázkový slovník. Slovart, Bratislava, 1995, s. 46-49
Iné projekty
Externé odkazy
- Vrtulniky.sk - Vrtuľníky a helikoptéry
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
 |
Tento článok súvisiaci s technikou je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |